TRENČÍN. Jej snivo lyrické pastely a sochárske objekty zaujmú na prvý pohľad. „Ihneď vťahujú diváka do svojho duchovného sveta, potom vedú pozornosť od celku k detailom krajín, domčekom a kostolíkom, mesačnému nebu a oblakom, rastlinám i zvláštnym spôsobom pojednávaným postavám, ktoré sa zo všetkého najviac podobajú anjelom a dovršujú harmonický zmysel výjavov,“ uviedol kurátor výstavy Jaroslav Zapletal.
V týchto vizuálnych básňach nesú všetky ústrojne použité výtvarné prvky a znaky symboliku, ktorú nie je možné vyjadriť slovami, ale zmysel ktorej je oslavou bytia. Je tu krása rečou pravdy. „Autorka pracuje z vnútornej nutnosti. Jej diela by nemohli vzniknúť bez hlbokej skúsenosti utrpenia a lásky, bez tragického vedomia ľudskej konečnosti, ale ani bez veľkej nádeje z viery a zvláštnej intelektuálnej skúsenosti,“ hovorí Jaroslav Zapletal. Pri tvorbe ju oslovujú duchovné tradície, nadsvetské hodnoty, mysticizmus, čerpala aj z diela Franza Kafku.
Pastel je podľa autorkiných slov krásne a citlivé médium, v ktorom sa našla. „Stretla som sa s ním v roku 2000, keď sa stal neoddeliteľnou súčasťou môjho žitia. S pastelom som našla svoju ďalšiu veľkú lásku. Sochárske dielka si tiež našli svoje miesto v mojom srdci a stali sa nerozlučnými priateľmi v mojej častej samote,“ hovorí Brigita Roderová. Keď berie do ruky pastel alebo hlinu, akoby chcela vziať do rúk nekonečno a nájsť kúsok večnosti. V takejto chvíli vznikajú jej diela.
„Moje obrazy vychádzajú skôr z farby ako kresby. Farba ma uchváti a neodolám jej. Nie som profesionálny výtvarník a svoju tvorbu beriem ako boží dar. Keď sa niečo z mojej tvorby dotkne aspoň niekoľkých ľudských sŕdc, je to pre mňa veľkou odmenou. Vtedy viem, že to, čo chcem vo svojich dielach povedať, nie je márne.“ Príroda je podľa slov autorky v jej vnútri, v srdci i v hlave. Sama je súčasťou prírody, pretože žije na samote pod horou. Autorka sa v dvoch svojich vystavených dielach venuje aj stále aktuálnej téme vyťatého ginka. Zobrazujú autorkinu veľkú bolesť a smútok nad osudom stromu.
„Obrazy s motívom stromov vznikli veľmi spontánne, pretože som ich maľovala na druhý deň po tom, čo vyrúbali ginko. Chcela som vyjadriť smútok nad tým, že som prišla o storočný strom, okolo ktorého som chodievala prakticky deň čo deň. Takto som mu vzdala svoju poctu.“
Na výstave si môžu návštevníci pozrieť aj fotografie sochárskych diel Brigity Roderovej, ktoré stoja v jej záhrade, zakomponované do kríkov a kvetov. Autorka žije a tvorí v Trenčíne a je členkou Združenia neprofesionálnych výtvarníkov pri TNOS v Trenčíne.
