Zo všetkých hodnotení ma najviac zaujalo hodnotenie istého futbalového trénera, ktorý zápas zhodnotil nasledovne: „Mám pocit, že v slovenskom futbale neexistuje pozitívna opozícia. Z politickej sféry sme transformovali zlé tendencie uniformovať niekoho a eliminovať ho ako nepriateľa národa a futbalu. Musíme byť divergentní a nie konvergentní. Divergencia je najsilnejší kreatívny element v postoji k realite.“ Koniec citátu. (Denník Sme, sobota, 18. októbra, strana 14).
Vďaka za toto hodnotenie. Keďže som zápas nevidel celý, teraz už konečne viem, čo sa dialo na trávniku. Naviac pojem divergencia znamená oddeľovať niečo, pojem konvergencia znamená zbiehavosť alebo spájanie. Škoda, že tréner nezacitoval vlnovú rovnicu, prípadne Lorentzove transformácie zo všeobecnej teórie relativity. Spokojne by som usínal, že už viem o zápase všetko. U nás sa okolo futbalu celkovo dejú drakulózne veci. Najmä čo sa týka oficiálnych vyjadrení. Tak napríklad Vladimír Wänke obvinený z poberania úplatku za prestupy hráčov a naviac prichytený, uviedol vetu, ktorá musí každému normálnemu človeku vytrhnúť dekel na mozgu. Citácia. „Prepáčte, ale ja som si myslel, že som to nevedel“.
Toť kryštalická forma osobnej geniality. Ale načo chodiť pre geniálne vyjadrenia až do neskorumpovanej hrdej krásavici na Dunaji? Veď stačí ostať v našom krásnom provinčnom mestečku a o srandu máte postarané na dlhé mesiace. Robo mec Donaldovie nám medovým hlasom nasľuboval, ako sa pod jeho vedením vypracuje AS Trenčín na jednu z troch vedúcich pozícií tabuľky. Zrejme z dôvodu jazykovej nedbanlivosti sa v zmluve s vedením AS nevyskytla informácia, ktorú okresnú ligu mal na mysli. Alebo mal na mysli mzdové tabuľky. Kto vie? Roba poslali dolu Váhom a ľudia, ktorí ho s veľkou pompou angažovali, naďalej ohrievajú teplé kožené kreslá. Za tie bobule by som ohrieval aj ja. A stačilo by mi aj plátené potiahnuté ľanovým plátnom.
Nielen Ladislav Borbély, aj iní vedia skvostne jazykovo kúzliť. Pred pár dňami som sa od prvého občana štátu dozvedel informáciu, ktorá mala vyčerpať tému, ale vyčerpala viac mňa. Citácia je doslovná. „ Na druhej strane si myslím, že Slovensko, žiaľbohu, a niekedy aj chvalabohu, že žiaľbohu, že na Slovensku predsa len tá pracovná sila je ešte stále lacnejšia a teraz chvalabohu, že je lacnejšia“. Koniec geniálneho výroku. Bodka, po našom punktum.
Na záver by sa snáď šiknul výrok mojej milovanej triednej profesorky. Keď vyvolala k tabuli odpovedať spolužiaka, ktorý rozhodne nepatril k lúmenom, po jeho odpovedi sa chytila za hlavu a oznámila nám: „Nie som si istá, ktorý predmet vás vyučujem!“ Vyvolaný na otázku o zemskej gravitácii plynulo zarečnil o sukulentných rastlinách. Na nasledujúcej vyučovacej hodine botaniky pre zmenu fundovane prehovoril o vysokotlakovom parnom kotli, ktorý si ich rodina namontovala v rodinnom dome v Trenčianskych Stankovciach. Zmätená profesorka biológie to predýchavala celú malú prestávku.
Zdá sa, že o zmätené výroky nebude u nás nikdy núdza. Ja osobne si pletiem skeptika so septikom. Každý sme nejaký...
