V súčasnosti sa mu na Slovensku aktívne venuje niekoľko nadšencov, ale nepochybne medzi svetovú špičku patrí aj čoskoro 39-ročný Juraj Vrábel zo Športového klubu polície Trenčín. Dokazuje to aj séria jeho skvelých umiestnení na medzinárodných podujatiach. Pravdupovediac, do kompletnej medailovej zbierky mu chýba už iba získanie najcennejšieho titulu - majstra sveta v kulturistike. Čo nebolo - môže byť, práve tento týždeň v tejto veci veľa napovie...
Rodák z Bánoviec n/B.
Detstvo prežil v rodných Bánovciach nad Bebravou, kde vyrastal do svojich osemnástich rokov. Po ukončení Základnej školy sa stal študentom Strednej stavebnej školy v Trenčíne, odtiaľ si to namieril na Policajnú školu do Pezinka. Po jej absolvovaní sa definitívne udomácnil v Trenčíne, kde žije a pôsobí doteraz. K športu inklinoval od rannej mladosti, venoval sa klasický školským športom. Za pozornosť stojí skutočnosť, že čo sa týka šprintov (na 60 m), tak v tejto disciplíne patril medzi tých najlepších na celom Slovensku. Na strednej škole - kvôli študijným povinnostiam mal v tejto činnosti určitý útlm. Šport ho výrazne oslovil, uprednostňoval individuálny šport pred kolektívnym, nakoľko cítil a stále cíti zodpovednosť - predovšetkým sám za seba.
Premiéra v Nitre
Spočiatku si chodil zacvičiť do činkárne len tak z pasie - sám pre seba. Postupom času sa rozhodol súťažiť na rôznych kulturistických podujatiach.
Svoju kulturistickú premiéru mal v roku 1994 na vtedajších majstrovstvách Západoslovenského kraja v Nitre. Hneď na tomto prvom podujatí obsadil 3. miesto, vzápätí sa konali majstrovstvá Slovenska, kde získal 7. priečku - čo bolo rozhodne slušným úspechom. Samozrejme, že tieto jeho úvodné úspechy mali preňho motivačný náboj. V nastávajúcom období sa na M-SR pohyboval tesne za medailovými priečkami.
Pozvánka do reprezentácie
Všetko vyústilo k lepšiemu v období rokov 1996-1997, keď práve v Trenčíne získal svoj prvý historický kulturistický titul majstra Slovenska. O dva roky nato vo Vranove tento úspech zopakoval a tým získal vytúženú pozvánku do reprezentačného kolektívu Slovenska. Písal sa rok 1998 a prvá nominácia do výberu SR mu vliala ďalšiu - tak prepotrebnú silu a energiu, nepochybne mu aj pootvorila dvere do kvalitného kulturistického sveta.
ME v Belehrade
Po prvýkrát na majstrovstvách Európy v reprezentačnom drese SR štartoval v roku 1998 v Belehrade. V konečnom hodnotení obsadil vtedy 6. miesto, čo tiež možno zaradiť medzi jeho nezabudnuteľne úspechy. Jeho spolubývajúcim na izbe bol Adam Cibula, ktorý taktiež označil toto umiestnenie za viac ako lichotivé. Potom jednu sezónu v reprezentácii trochu pauzoval, medzitým sa zúčastnil majstrovstiev SR v tlaku lavičke, kde skončil na peknom 2. mieste.
Tlak na lavičke
Popri kulturistike ho lákala aj ďalšia náročná silácka disciplína - tlak na lavičke. Po úspechu na M-SR v tlaku na lavičke ho nominovali na majstrovstvá Európy, kde skončil na 8. mieste. Pri tejto príležitosti dostal ponuku na spoluprácu s kulturistkou Mirkou Pešlovou (Liptovský Mikuláš) s možnosťou ich spoločnej spolupráce v zmiešaných pároch.
Túto ponuku naplno realizoval a tak svetlo sveta uzrel nový súťažný kulturistický pár.
Súťažil v zmiešaných pároch
V roku 1999 sa táto spoločná novotvoriaca dvojica zúčastnila premiérových majstrovstiev sveta v Austrálii (Sydney), v konečnom hodnotení skončili tretí. Vo vzájomnej spolupráci pokračovali aj v nasledujúcom roku, kde na ME získali cenný majstrovský titul!
Po tomto pozoruhodnom úspechu sa Pešlová rozhodla ukončiť aktívnu činnosť. Juraj teda dostal chtiac-nechtiac novú partnerku - Janku Purdjakovú, ktorá patrí v súčasnosti medzi najúspešnejšie kulturistky na svete. Novovytvorená dvojica sa zapísala veľmi dobre, v roku 2000 na majstrovstvách sveta vo Varšave získali cennú striebornú medailu. Tým pádom majstrovstvá sveta v párovej kulturistike aj skončili.
Za zmienku stojí skutočnosť, že za 20 rokov aktívnej činnosti má na svojom konte žatvu medailí z rôzného kovu. Okrem súťažnej kulturistiky je aj veľkým priaznivcom cyklistiky.
Sny už prekonal
Keď začal so svojou športovou kariérou, vtedy ani len v kútiku srdca netušil, že sa stane v kulturistike až natoľko úspešným borcom a bude patriť medzi svetovú špičku. Nikdy si totižto nepredstavoval, že to dotiahne až tak ďaleko, tým vlastne už prekonal aj svoj detský sen.
Pri tejto príležitosti sa mu splnil aj jeho cestovateľský sen, keď už ako dieťa aktívne cestoval „prstom po mape“. Tento sen sa mu taktiež popri športe naplnil. Doteraz veľmi rád spomína na svoju prvú cestu - do Austrálie, čo je jeho nezabudnuteľným zážitkom. Potom sa ako kulturista predstavil na majstrovstvách sveta v Malajzii a Barme, - štartoval na ďalších významných podujatiach v - Koréii, Singapúre, Číne, Egypte, USA, Kanade a inde.
Teraz, keď práve čítate tieto riadky, tak je so šesťčlennou reprezentáciou SR na majstrovstvách sveta v Bahrajne, kde bude štartovať v kategórii do 85 kg. Juraj túži prebojovať sa do finále a samozrejme poškuľuje aj po nejakej medaile. Je to vlastne vrchol tohtoročnej sezóny.
Rodina
S prvého manželstva je otcom 17-ročného syna Matúša, s terajšou manželkou Zuzkou majú spolu dve deti 8-ročného Radka a 5-ročnú Nastenku. Obe deti plným priehrštím holdujú športu - Radko hrá futbal za ml. žiakov AS, Nastenka navštevuje hodiny gymnastiky. Manželka Zuzka má veľké pochopenie pre športové aktivity svojho manžela - keby ho nemala, tak by určite nemohol byť vrcholovým športovcom. Z jej strany to vyžaduje veľkú obetu a porozumenie. Čas pre svoju skvelú rodinu si Juraj ale vždy nájde, aj keď nie toľko, koľko si sám predstavuje. Dá sa povedať, že celá rodina športuje ostošesť.
Makové slíže
V strave nemá rád experimenty, ešte z domu je zvyknutý na klasické jednoduché domáce jedlá. Predovšetkým si pochutí najmä na rôzných jedlách z cesta (koláče), veľmi obľubuje obyčajné makové slíže. Ako sa sám vyznal, chutia mu predovšetkým tie najobyčajnejšie jedlá. Pred pretekmi upravuje stravu podľa hmotnosti, ktorú má dosiahnúť vo svojej kategórii.
Aký vianočný darček by potešil?
Jednoznačne zisk medaile, čo by bolo tým najkrajším predvianočným darčekom nielen pre mňa, rodinu, ale pre všetkých ľudí okolo, ktorí mi veľmi pomáhajú a sponzorujú. Na vrcholné podujatie som sa zodpovedne pripravoval už od marca, dúfam, že aký-taký úspech sa predsa len dostaví. A keď nie, nič sa nestane, veď už štartoval na Svetových hrách v Japonsku, čo sú akoby olympijské hry.
