TRENČÍN. „Do súťaže sa prihlásili aj Trenčania Jan Kostolanský, Milan Makiš, Marek Šedivý, Gabriel Čmárik, Peter Jež a Staroturan Jaroslav Naď ,“ prezradila riaditeľka podujatia Marka Dutková. Marek Šedivý poslal organizátorom dokonca dve diela. Krátky dokument o lietaní - kitingu a polhodinový film, popisujúci expedíciu do Karakoramu, ktorej sa zúčastnili aj trenčianski horolezci Gabriel Čmárik a Viliam Šujan. Cenu divákov získa film s najväčším počtom anketových hlasov priamo na festivale. O najlepšom filmárovi rozhodne festivalová porota v zložení Vlado Linek, Michal Vasilko Kele a Peter Kotrha. „Určiť poradie prvých troch miest bude náročné. Rozdiely v kvalite medzi najlepšími filmami sú minimálne,“ myslí si porotca Peter Kotrha, ktorý sa filmovej tvorbe venuje profesionálne.
Mali ste možnosť už vidieť súťažné filmy. Ako na vás amatérske zábery zapôsobili?
- Filmy sa mi páčili, pri prezeraní niektorých mi však unikala porotcovská pozornosť. Bude ťažké určiť víťaza. S ďalšími členmi poroty (obaja lezú) sa chcem radiť aj o tom, čo je pre nich na dielach zaujímavé. Na výsledku sa dohodneme spoločne. Z niekoľkých filmov som bol veľmi príjemne prekvapený. Pre mňa je veľmi dôležitá atmosféra a emócie, ktorú filmy nesú.
Podľa akých kritérií budete diela hodnotiť?
- Vytvoril som si dvanásť kritérií. Medzi ne som zaradil položky technické (kamera, strih, dramaturgia). Tie však v amatérskom filme nie je ľahké hodnotiť. Preto im kontrujú kriteriá ako charizma príbehu, vtip, nápad, adrenalín, ako na mňa film celkovo pôsobí... Zaváži nielen invencia spracovania, ale i dobrodružstvo. Čo aktéri prežili a čím je ich zážitok zaujímavý. Pri hodnotení snímkov zvažujem, čo mi film chce vlastne povedať. Veľký priestor som si nechal aj na samotné premietanie, aby som vedel, ako na jednotlivé filmy reagujú ostatní diváci.
Ovplyvnia vás diváci natoľko, že by ste zmenili svoje názory?
- Položka diváci figuruje v mojej tabuľke. Reakcie publika ovplyvnia hodnotenie poroty.
V prvom ročníku festivalu diváci veľmi ocenili film Na hrane, ktorého dej sa odohrával na pretekoch krňačiek. Práve pre mieru emócie. V tomto filme bola sranda, šlo o ľudský rozmer, ktorý zohráva veľkú úlohu. V dokumentárnej tvorbe s lineárnou naráciou príbehu je dobré opísať charaktery postáv, čo v niektorých prihlásených dielach chýba. Až v poslednej tretine filmu sa dozvedám, že jeden z hrdinov sa volá Vilo, a má aj nejaké vlastnosti, že Vilo vlastne aj hovorí. To všetko je však otázkou individuálneho prístupu k tvorbe, spôsobu stavby a práce s dramaturgiou. Tá bohužiaľ niektorým prihláseným filmom chýba.
Aké ďalšie nedostatky ste pri sledovaní záberov postrehli?
- Na niekoľkých filmoch som ľutoval ich popisnosť. Chýbalo im viac napätia, v ktorom by diváci zostali až do konca. Hlavne, keď je jasné, že natočený materiál ten potenciál má. Samozrejme, je iné byť cestovateľom, či športovcom a zároveň dokumentaristom.
Napriek tomu si myslím, že niektorí tvorcovia by pri nakrúcaní (možno už pred ním) mohli viac rozmýšľať nad stavbou filmu. Veď potom je aj zaujímavejšie spracovávať materiál v strižni. Nech má ich film silnejší príbeh. Aby nebol zaujímavý iba pre úzky okruh ich priateľov, ale nech upúta aj iných divákov, napríklad na festivaloch, na ktoré cestovatelia svoje snímky prihlasujú.
Snáď by pomohol aj scenár.
- Scenár je podľa mňa individuálne riešenie, jedným autorom sa páči, iným nie. Na výprave je asi ťažké postupovať podľa scenára.
Výhrady máte aj voči komentáru.
- Všimol som si, že v pár filmoch zobrazili autori svojich hrdinov až príliš heroicky, ako perfektné postavy. Chýba im tak ľudský rozmer, ktorým hrdina môže byť divákovi sympatickejší. Až v titulkoch sa divák dozvedá, že sa protagonistom v dokumente niečo aj nepodarilo. V jednom, inak skvelom filme, je komentár príliš literárny, popisný, vedel by som si ho skôr predstaviť ako článok v novinách. Na druhej strane boli prípady, kde sa veľa podarilo trochu filmovejším spôsobom. Napríklad bez slov.
Aké rady by ste dali začínajúcim tvorcom?
- Myslieť viac filmovo. Tvorcovia málo používajú ruchy. Film je audiovizuálne dielo, ktoré sa vyjadruje zvukom a obrazom. V hodnotených filmoch neustále počuť úžasnú „world music“, no všetkého veľa škodí. Je dobré viac pracovať s pôvodnými ruchmi alebo zvukovými atmosférami jednotlivých prostredí. Šumenie lístia, tancujúce domorodé kmene, či rytmus kolesa bicykla. To je tiež filmová hudba, s ktorou sa dá pracovať aj v rámci agogiky, striedania rytmu. Pracovať s tempom narácie, všetko v snahe o lepšiu dramaturgiu. Aby sa udržala pozornosť divákov. Aby zážitky z pozerania boli intenzívnejšie. Aby ich snímky boli zaujímavejšími, lepšími dokumentárnymi filmami.
Máte svojho favorita?
- Určite som zvedavý, akého favorita budú mať ďalší členovia poroty, ja mám svojich päť. Bude veľmi náročné určiť prvé tri miesta. Ťažko sa bude rozhodovať medzi prvým a druhým, druhým a tretím a tretím a štvrtým miestom.
