Trenčín/Opatová. V piatok 7. novembra zdobili všetky okná i chodník ku knižnici sviečky, dôvodom bol ďalší ročník Papučkovej noci, ktorej súčasťou je aj polnočné strašenie. V rámci akcie, ktorej sa pravidelne zúčastňujú detičky zo Základnej školy na Potočnej ulici, tu spalo trinásť prváčikov z 1.A. Podľa knihovníka Petra Mončeka je zo strany detí obrovský záujem o spanie v knižnici. „Je to pre ne niečo iné, sú tu s kamarátmi a zažijú tu všetko,“ tvrdí knihovník, podľa ktorého si takýmto spôsobom deti hľadajú vzťah ku knihe a učia sa samostatnosti.
I keď deti chodievajú do knižnice pravidelne, tentoraz prišli v nezvyčajnom čase o šiestej večer, pričom vstupenkou bola pesnička a papučky. Následne sa museli so zaviazanými očami nakresliť na pripravený papier a podpísať. „Najviac sa teším na strašenie,“ prezradila sedemročná Beja Belková, ku ktorej sa pridali všetci spolužiaci. Nikto z nich sa vraj strašidiel nebojí. „Je to iba vymyslená postavička. Voľakedy som si myslel, že sú, ale sestra Pavlína mi povedala, že neexistujú, tak som to pochopil,“ vysvetlil Šimon Ukuš. Prvák Stanko Vánek sa pochválil, že raz tak nastrašil otca, až spadol na zem. „Sú to iba prezlečení ľudia,“ prekukla rozprávkovú babičku, ktorá prišla porozprávať rozprávku O obrovi Machnáčovi Bejka. Podľa učiteľky Zdenky Hrickovej deti na Papučkovej noci láka najmä to, že môžu spať bez rodičov a presvedčia sa, že to dokážu. „Zažijú tu veľa srandy, ukážeme im, že čítanie je dobrodružstvo a z kníh sa dá získať veľa informácií,“ doplnila. Pre deti vraj nie je problémom vydržať byť hore. „Doma chodia spávať o ôsmej, tu pred polnocou nejde spať nikto,“ zdôraznil Monček. Po tom, čo si deti pripravili „pelechy“ a prezliekli sa do pyžamiek, nakreslili si a zahrali obra Machnáča, dozvedeli sa aj o tom, ako žil Paľko sám na svete. Vrcholom noci bolo pre všetkých polnočné strašenie a hľadanie pokladu.
