NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Od
31. októbra vystavuje vo výstavnej
sieni Mestského kultúrneho
strediska. Z takmer päťdesiatky
vystavených olejomalieb a kresieb
ceruzou dýcha príťažlivá
atmosféra tajomna s pocitom
ťažko popísateľnej mysterióznosti.
Výstava obrazov a kresieb
tu bude sprístupnená do 28. novembra.
Fascinujúce prírodné
motívy strieda pohľad na
nádhernú ženu
Napriek tomu, že Mikuška sa výtvarnej
tvorbe venuje už viac
ako tri desaťročia, jeho poetická
duša je stále plná skvostných
myšlienok. „Inšpiračné zdroje
mojej práce sú mi súpútnikmi
už od začiatku mojej výtvarnej
činnosti. Stali sa nimi predovšetkým
námety prírody a ženy,
na ktoré sa však pozerám stále
iným pohľadom,“ odhaľuje maliar
svoje umelecké videnie sveta.
Jeho slová potvrdzujú aj vystavené
obrazy zväčša veľkých
formátov zachytávajúce skupinky
osamotených stromov,
jesenné a jarné nálady prírody,
let slobodných vtákov nad imaginatívnou
krajinou, ale aj citlivo
stvárnené poľné cesty, kostolíky
i návraty do starých uličiek
jeho rodného mesta. Stvárnenie
ženy sa prelína pohľadmi na
jemnú podobu zobrazeného nahého
tela so zahalenými anonymnými
líniami a tvarmi.
Výstava je aj prierezom
autorovej tvorby
Autor nenechal na výstave vyniknúť
iba dielam z posledných
rokov. Priaznivci umenia majú
možnosť vidieť zmenu Mikuškovho
farebného cítenia pohľadom
na expozíciu obrazov zachytávajúcich
počiatky tvorby,
z ktorých najstaršími sú Portrét
Márgit Néni z roku 1967 a Portrét
pani Márie pochádzajúci z roku
1968.
Väčšina prác z ranej tvorby
nesie v sebe nádych temných a
pomerne depresívnych farieb,
ktoré sa postupne rozjasňujú až
do súčasných teplých odtieňov.
„Nielen ja, ale aj mnohí iní ľudia
nazerajú v mladých rokoch na
svet vážnymi očami. Keď človek
trošku zostarne, nachádza okolo
seba radšej príjemnejšie motívy
a na okolie sa pozerá láskavejším
pohľadom,“ vysvetľuje pohnútky
zmien farebnosti svojich
prác autor, ktorý mal prvú
výstavu už v roku 1973 v Zlíne.
Ovplyvniliho bratia i
výtvarník Peter Ondreička
Autor, ktorého diela sa nachádzajú
aj v zbierkach Slovenskej
národnej galérie v Bratislave i v
Galérii M. A. Bazovského v Trenčíne,
našiel svoju výtvarnú cestu
už v detstve, pričom ho
ovplyvnilo i rodinné prostredie.
„Aj moji starší bratia boli výtvarne
nadaní a pekne kreslili.
Zakotvili pri architektúre.
Veľkým podnetom bol aj maliar
Peter Ondreička. Spolu sme
chodili na základnú školu a navštevovali
výtvarné krúžky, a potom
išli obaja na rovnakú strednú
i vysokú školu, i keď sa vtedy
každý už začínal uberať svojou
cestou,“ spomína na začiatky
svojej výtvarnej dráhy Mikuška.
Ten je už roky verný technike
olejomalieb, ktorá našla základy
v jeho kresbách.
V nich ceruzou zachytáva svoje
najtajnejšie myšlienky, túžby
i sny využívajúc jemné modelácie
bez znateľnej kontúry. Na
výstave však nechýba ani obraz
Kaplnka svätého Rocha vytvorená
uhľom.
Miluje prelínanie reálneho
sveta so svetomfantastiky
Výtvarné práce akademického
maliara Jána Mikušku, ktorý v
roku 2004 ilustroval aj básnickú
zbierku Rudolfa Dobiáša Medzi
trávou a vetrom a v roku 2002 sa
aktívne podieľal na vzniku Galérie
Petra Matejku v Novom Meste
nad Váhom, nesú v sebe silný
závan tajomnosti a jeho mnohé
netradičné farebné variácie nás
približujú k fantastičnu iných
svetov. Novomestský tvorca rád
priznal svoj blízky vzťah k vedeckej
fantastike. „Ja mám túto
oblasť veľmi rád. A moja manželka
ešte radšej. Tá dokonca
preštudovala a prečítala stovky
kníh z tejto oblasti. Častokrát sa
doma na túto tému aj rozprávame.
Najkrajšie je, ak sa tieto
svety v sebe prelínajú. Je to svojím
spôsobom tiež science fiction,“
dodal na záver rozhovoru
Ján Mikuška.
MARTIN ŠIMOVEC
