V materskej škole na ulici Jána Halašu sa deti taktiež vložili do stavby hradu s nadšením.
Podľa učiteľky Soni Ježíkovej je hrad zaujímavou témou pre deti. „Každý si spravil svoju časť hradu na koberci a potom sme ich dávali dokopy,“ uviedla. Prvý projekt vznikol na nástenke, kam si deti postupne dokresľovali, čo by na hrade istotne nemalo chýbať.
Podľa Ely Striežencovej je na hrade dôležité najmä opevnenie, na ktorého tvorbe sa podieľala. Samozrejme tu nemôže chýbať ani kráľovná, koč a veža. „Je tu potrebné delo, keby na nás útočili. Potrebovali by sme sa zamaskovať, aby nás cudzí nenašli,“ myslí si Nikolas Blahušiak, podľa ktorého sú veľmi dôležité aj vlajky. Tých je na hrade, ktorý dostal meno Dúhačik, neúrekom, pretože každé z detí si vyrobilo svoju. Samotný nápis s menom vznikol na hrade s prispením predškoláka Patrika Kebíska, ktorý už vie čítať a písať.
Keďže podľa učiteliek je základným pilierom tvorivosti poskytnúť deťom rôznorodý materiál, Dúhačik sa skladá nielen z papiera, ale aj zo stavebníc, hračiek či príbora. „Pôvodne chceli stavať Trenčiansky, ale povedali sme im, že to bude ich hrad, a tak tam môže byť čokoľvek,“ vysvetlila Ježíková. Deti tak dostali k dispozícii všetky skladačky, podonášali si z domu množstvo hračiek. Na hrade teda nechýba koč, kráľovský trón, poklad a kôň, pričom veľmi dôležitý je katapult vyrobený z lyžičky. Hrad je doplnený o cestu i stromy v podhradí a každý deň slúži deťom na hranie. „Každý deň ho rozoberú a znova zložia,“ tvrdí jedna z učiteliek, podľa ktorej sa na tvorbe hradu museli podieľať aj rodičia. „Každý deň museli chodiť pozerať, ako hrad vzniká a posúdiť, čo by sa na ňom malo ešte vylepšiť,“ doplnila.
