V tejto sezóne má na svojom konte zatiaľ šesť strelených gólov, pravidelne hráva s číslom dresu 83. Nepochybne má pred sebou sľubnú hokejovú kariéru, čas ukáže kam to nakoniec dotiahne...
Z Pov.Bystrice do Trenčína
Keď bol ešte maličký (mal asi rôčik), tak jeho rodičia sa presťahovali do Trenčína. Jeho otec bol v minulosti aktívnym atlétom, preto už v rannom veku mal veľmi blízko k športu. V novom trenčianskom bydlisku ho k hokeju priviedol vtedajší naprotívny sused - Braňo Jánoš, nad nimi zasa býval ďalší známy hokejista - Ján Pardavý. Preto ako inak - do tohto hokejového súkolia chtiac-nechtiac veľmi dobre zapadol aj Oliver Ďuriš. Práve B. Jánoš ho zobral po prvýkrát na zimný štadión, kde pričuchol k hokeju a už od malička postupne spoznával aj vďaka nemu a trénerom hokejovú abecedu.
V drese Trenčína absolvoval všetky žiacke a dorastenecké kategórie.
Ešte ako hráč deviatej hokejovej triedy Dukly, získal na majstrovstvách Slovenska druhé miesto, v doraste taktiež bol strieborný.
V juniorke Dukly odohral iba pár stretnutí, ale mal tú česť vychutnať si aj majstrovský titul. Popritom reprezentoval Slovensko v kategórii pätnásť až sedemnástročných. Do osemnástky SR sa už nedostal, nakoľko ho postihli rôzné nepríjemné zranenia, dvakrát mal zlomenú ruku. Neskôr sa opäť prepracoval, ale už do kádra dvadsaťročných SR.
Na skúške
Ešte v období, keď pôsobil v juniorke Dukly, tak bol na dva týždne na skúške vo Vítkoviciach. Nakoniec sa však nedohodli na podmienkach zmluvy, vzápätí dostal ponuku hrať prvú ligu za mužov Havířova, ale uprednostil juniorku Dukly.
Vlani dostal príležitosť hrať extraligovú súťaž v reprezentácii SR do dvadsať rokov (za celú sezónu tam odohral asi 30 zápasov. V uplynulom ročníku stihol odohrať ešte aj niekoľko stretnutí play-off za mužov Dukly.
Po uplynulej sezóne podpísal s Trenčínom dvojročnú zmluvu. Ešte pred dvoma rokmi (2006/07) mal premiéru v drese Dukly v stretnutí doma proti Skalici.
S odstupom času rád spomína na trénera Rasťa Valacha, ktorý ho viedol v žiackych kategóriach, v doraste dva roky Edo Hartmann, v juniorke zasa Peter Bohunický.
S číslami - 77, 38, 83
Ešte v období, keď reprezentoval žiakov Dukly, tak na drese nosil číslo 77. Po prechode do dorastu a juniorky zasa hrával s číslom dresu 38. Pre túto seniorsku majstrovskú sezónu sa rozhodol pre zmenu dresu, číslo 38 "otočil" na 83. Ktoré číslo mu doteraz prinieslo viac šťastia a úspechov, tažko v súčasnosti posúdiť. Trenčianske publikum je super, na hokej sa Oliver vždy teší aj kvôli skvelým divákom, ktorí dokážu celý kolektív patrične vyburcovať a vyhecovať. Na súperovom ľade sa mu najviac darí v Poprade a v Skalici.
Kde bude jeho ďalšia zastávka?
Ako sa dá logicky predpokladať, Oliverovou túžbou nie je vôbec to, aby Trenčín bol v jeho čulej hokejovej kariére konečnou stanicou. Osobne má vysnívanú lepšiu a kvalitnejšiu súťaž v Európe, alebo niekde v zámorí. Konkretizovať je ešte predčasné. Rodičia žijú hokejom, po každej stránke ho podporujú, pravidelne navštevujú nielen domáce majstrovské zápasy. Jeho hokejovým vzorom je S. Crosby (Pittsburgh), v NHL sa mu páči mužstvo Colorada. V súčasnom kolektíve Dukly je dobrá partia hokejistov, v šatni sedí pri Fatykovi a Nemcovi, práve s nimi je v najužšom kontakte. Dukla rozhodne má v tomto ročníku na play-off, bolo by úspechom, keby postúpila z 1. kola. Podmienky sú dobré, niet sa na čo sťažovať.
Sviečková od mamy
Medzi jeho najobľúbenejšie jedlá patrí už dávnejšie chutná sviečková, ktorú mu pripravuje jeho mamina - skvelá to kuchárka, ktorá stále varí, vrátane pečenia rôzných chutných koláčov.
Medzi jeho koníčky okrem iného patrí najmä spánok, rovnako ako aj iní hokejisti si popoludní po výdatnom tréningu veľmi radi zdriemnú. Rekreačne si rád zahrá tenis, futbal, basketbal, florbal, bicyklovanie... Má za sebou úspešné absolvovanie Obchodnej akadémie, rozmýšľal aj nad vysokou školou, ale nakoniec sa rozhodol pre tento rok to nechať tak. Chce sa venovať predovšetkým aktívnemu hokeju, ktorý je preňho vytúženou prioritou.
