HORNÉ SRNIE. Natrafiť na nich sa nám podarilo v Hornom Srní, v domčeku v blízkosti cementárne. Jeho obyvatelia, manželia Katarína a Ján Hálovci, sú svoji už 37 rokov. Naše noviny ich veľa rokov bavia a informujú o dianí v regióne. Sedemdesiatročný Ján, rodák z obce, si ako bývalý hráč futbalu najradšej prečíta športové stránky. Kedysi pracoval vo výskumnom ústave v Hornom Srní, neskôr robil 37 rokov majstra na vykládke v neďalekej cementárni. „Bola to ťažká robota. Teraz je už mechanizácia, vtedy bol len krompáč a lopata. Ľudia sa kedysi poriadne narobili," spomína na dávne časy. Katarína pochádza z Trenčianskej Závady, ale v rodnej obci svojho muža sa jej vraj veľmi páči. Dlhé roky pracovala v sklárni v Nemšovej. „Kedysi sme chovali sliepky a zajacov," pochválila sa nám gazdinka, ktorá však nákupy i držanie rodinnej kasy prenecháva manželovi. „Muž všetkému rozumie, ja sa do toho nestarám," zakončila. Ján nám to hneď aj vysvetlil. „Moja mama bola deväť rokov chorá. Od trinástich rokov som robil nákupy. Všetko viem, aj aké mäso treba kúpiť. Už som si na to zvykol." Katarína a Ján nikdy nemali deti a posledný člen ich rodiny, synovec po Jánovom bratovi, nedávno zomrel. Manželia si napriek tomu, že sú opustení, musia vystačiť sami. Pred príchodom zimy mali veľa roboty s drevom, s ktorým kúria, pretože nemajú plyn, ani kanalizáciu. S prácami okolo domu im pomáhajú aj cudzí ľudia. „Za robotu im vždy zaplatíme. Kedysi to však bolo inak. Ľudia si pomáhali, boli k sebe milí a dobrí," hovorí so smútkom v hlase Ján.
Za vernosť našim novinám sme sympatických manželov odmenili päťstokorunáčkou. Ján dlho nepremýšľal, ako ich použijú. „Idú sviatky, niečo sa kúpi," zavelil rázne.