Z jazykového hľadiska by lepšie znelo, ty papľuha! Prišiel som na ňu tak, že sa mi zdala podozrivo prejedená. Nemýlil som sa. Diery v mojom červenom zimnom turistickom svetri jasne nasvedčovali, že je nadlho proviantne zabezpečená. Moľa je naviac jediné cvičené zviera z cirkusu Humberto, ktoré nemá rado potlesk divákov. A tým som ju zákerne odhalil! Len čo som začal tlieskať, hneď sa začala kdesi pokútne schovávať, čiže po našom dekovať. Asi vytušila, že obdivný potlesk ju môže stáť život. Usvedčil ju aj fakt, že sa skryla kdesi v skrini. Nie s hrncami, ale s textilom. Predpokladám, že tam majú akýsi moľový Ku Klux Klan a kujú tam pikle najhrubšieho zrna týkajúce sa požierania a dieravenia mojich vlnených svetrov. Chcel som na ňu nasadiť nejakého predátora, ale v učebnici zoológie som sa dočítal, že moľa nemá v prírode prirodzeného nepriateľa. S výnimkou obdivného ľudského potlesku. Angličania majú krásne príslovie. Že vraj pasca je taká dobrá, aká je dobrá návnada. Už to mám premyslené. Mám doma jeden pulóver zo šítlendskej vlny. Ten musí byť pre ňu niečo ako pre mňa Kung Pao s hráškovou hnedou ryžou. Tak jej ho tak, akoby náhodou, pohodím. Tá mrcha hnusná z čeľade Insekta sa ulakomí ako mucha na kravské lajno, (vedecky povedané hovädzí exkrement), a mám ju! Pravdepodobne dôjde k nečakanému zlomu v jej čiare života na ľavom krídle. Aspoň zavrie oči poriadne nasýtená. Niečo na spôsob poslednej vlnenej večere. Najhoršie je, že neviem zistiť koľko má ich skriňová dierchtivá organizácia členov. Lietajú v hlbokej ilegalite a na krídlach nemajú identifikačné znaky čiže predpísané insígnie. Niečo ako Stealth. Na rozdiel od komárov nebzukajú a sú úplne potichu. Všetky mole by sa mali povinne stať členkami Trenčianskeho vegetariánskeho spolku, lebo nežerú mäso. Keď nabudúce nejakú dolapím, tak jej citlivo pedagogicky dohovorím do duše, aby si založili spolok SžaKž. Čiže spolok svetrožrútov a kožušinožrútov. Samozrejme s.r.o. A dám jej aj písomnú prihlášku. Krajský súd v Bratislave ich za symbolický poplatok zlegalizuje, tak ako to urobil v prípade fašistickej pospolitosti a mole majú pokoj. A dokonca mole nebudú ani musieť nosiť čierne baganče. Zle by sa im lietalo. Taká baganča predsa len čosi zaváži. Vyhubenie molí na Slovensku vidím omnoho jednoduchšie ako Slotovu víziu vyhubenia Maďarov. V prípade molí stačí rozsypať na správnych miestach svetoznámy naftalín a je po probléme. Moľa príde, trocha si zafetuje a poď ho tuto vedľa na druhý svet trocha si užiť posmrtnosti. No kto by neodolal?! Zabral by aj dymogam, ale ten sa už nevyrába, pretože v Spolane Neratovice čosi ruplo vo výrobe, ktorá sa nie celkom podobala na civilnú. Mole samozrejme tamojší výbuštek privítali oslavnými letmi. Okrem naftalínu je vo svete známejší už len Vladimír Iľjič Lenin a DDT. Škodili zhruba na rovnakej úrovni. Aj keď Vladimír Iľjič sa nesprával až tak antimolózne ako DDT. Ten aj vešal a neboli to len mole. Občas namiesto mole zatrepal krpcami na lampe verejného osvetlenia v Petrohrade aj nejaký menševik. V Rusku bol vtedy nedostatok molí lebo nikto nemal vlnený sveter. A tak pre istotu obsádzali lampy s pekným výhľadom na okolie menševikmi. Zopár molí sídliacich v hlbokej ilegalite v cárskom textile sa len neveriacky prizeralo na čerstvo nastúpenú spravodlivosť. A tak sa ruské mole rozhodli pre emigráciu do našich končín, kde si dodnes užívajú šťastného života. A prežívajú až dodnes aj s boľševikmi.
