KÁLNICA. Impulzom pre založenie zbierky historických lyží bol moment, keď pred pár rokmi získal veľmi cenné staré drevené lyže, takmer osemdesiatočné, bez hrán, s koženým viazaním typu Kandahar. „Inšpiroval som sa aj v zahraničí, v Rakúsku, kde som videl historické kúsky,“ hovorí nadšený lyžiar a absolvent fakulty telesnej výchovy a športu, rodák z Bánoviec nad Bebravou, teraz žijúci v Bratislave.
Postupne začal zbierať aj ďalšie doplnky a veci, ktoré dokumentujú vývoj lyžovania u nás a nejako súvisia s týmto zimným športom, palice, topánky, ale aj oblečenie, ktoré bolo v minulých rokoch módne, dokumenty o vývoji techniky lyžovania, fotografie prvých zariadení na umelé zasnežovanie, prvých snežných skútrov a strojov na úpravu svahov. „Zaujíma ma história lyžovania všeobecne, myslím, že by sme ju mali v určitej podobe zachovať, pretože patrí k nášmu dedičstvu. Nie sme prímorská krajina, máme hory a v zjazdovom lyžovaní sme niečo znamenali a znamenáme,“ objasňuje.
Svoju zbierku postupne rozširuje, zatiaľ má v Ski centre vystavených len pár kusov, medzi nimi aj zaujímavý exponát, lyže vyrobené z dosiek suda. „Podľa nepravidelností je vidno, že boli strúhané individuálne, ľavá sa nepodobá na pravú, nie sú súmerné. Najvzácnejšie na nich je, že ich pravdepodobne otec alebo dedo vystrúhali pre syna či vnuka, chceli mu nimi urobiť radosť a priblížiť zimu a tento šport. Nemajú sklznicu ani hrany.“ Podľa Feníka práve touto pridanou hodnotou a ľudským rozmerom sú tieto lyže vzácne. Všetky lyže, ktoré zohnal od ľudí, či na burze, si cení rovnako, ale na tých najstarších kúskoch vyzdvihuje najmä to, že boli vyrobené ručne, čisto z dreva, len nalakované, ale upravené iba zvrchu stopami po veku a poveternostných podmienkach.
Zbierku lyží dopĺňajú aj dobové fotografie
V priestoroch reštaurácie priamo pri štarte vleku v areáli Piesky plánuje už v tejto sezóne vybudovať miniexpozíciu histórie lyžovania. K už vystaveným exponátom lyží, palíc, lyžiarok, by mali pribudnúť aj ďalšie a steny budú zdobiť aj ďalšie dobové fotografie.
Jedným z pracovníkov centra je aj Milan Ďuriš, ktorý sa radí k priekopníkom lyžovania v obci. Hovorí, že sa v obci prví vyznavači tohto športu objavili zhruba v období medzi vojnami. „Až do šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov bolo vyznávačov lyžovania v obci málo, keďže nebol vlek, prevládali bežkári. Zjazdári chodievali do lyžiarskych centier. Od tohto obdobia sa datujú snahy o vybudovanie strediska, podporoval ich aj šéf športovcov Zdeno Ševčík, ktorý bol sám lyžiar,“ spomína Ďuriš. Rozmach nastal koncom sedemdesiatych rokov, keď postavili na svahu prvý, ešte motorový vlek. Stredisko sa zapísalo do medzinárodného povedomia najmä viacnásobnou organizáciou svetových a európskych majstrovstiev v lyžovaní na tráve.
