TRENČÍN. Autorka, ktorá je s umením podľa vlastných slov spätá odjakživa, sa vo svojej tvorbe venuje predovšetkým textilu a ovčiemu rúnu. „Je to materiál, ktorý ma oslovil.
Fascinuje ma a najlepšie vyjadruje to, čo chcem povedať,“ vysvetlila. Výtvarníčka používa techniku plstenia, artex a ďalšie formy tvorivej práce s textilom. „Väčšinou sa venujem určitej téme, do ktorej sa snažím nahliadnuť, osloviť ňou diváka a vyčerpať ju. Inšpiruje ma samotný človek, príroda a najmä duchovno, niečo hlbšie, čo inak nevidíme. To človeka presahuje a ja sa neviem ubrániť pocitu chuti tvoriť.“ Návštevníci galérie môžu obdivovať umelecké výpovede autorky vo forme visiacich plstených artefaktov, okrúhlych kameňov spojených s byzantsky zlátenou drapériou alebo iným prírodným vláknom, vrstvené diela z prírodného materiálu v kombinácii s netradičnými komponentmi, napríklad i ľudskými vlasmi, špendlíkmi či tabletkami. Z farieb používa najmä svetlé prírodné odtiene, no nechýba ani krvavá červená alebo silná zelená. Diela sprevádzajú texty autorkinej priateľky Anny Amadiny. „Naša tvorba je v symbióze, dopĺňa sa,“ povedala výtvarníčka. Podľa kurátora výstavy Mariána Kvasničku tkvie autorkina imaginácia v procesoch, ktoré sa rodia skôr v podvedomí, než by boli viditeľné v bulvárne deformovanej realite. „To, čo autorka zviditeľňuje, sídli za viditeľným, videným, v procesoch, v prírodných, prirodzených a duchom oživovaných hlbinách ľudskej duše. Je to tvorba spirituálna, sakrálna, nepotrebuje však návody kazateľov alebo zložitú rétoriku teológov.“ Tvorbu Jany Zaujecovej prirovnal k hudobnému dielu. „Hudba jej textílií pracuje s priadzou, textilným vláknom, rúnom, samými mäkkými materiálmi, ktoré uvádza do rytmu, usporadúva. Tie sa potom cez jemný pohyb línie a farby zlejú v akomsi vizuálne čistom akorde, harmónii. Hudba netkaných textílií a objektov, sôch a reliéfov autorky má vo svojom rodnom liste bytostnú pokoru, čistotu, zdržanlivosť a úctu k elementárnym hodnotám ľudského života v ich rýdzej a kryštalicky čistej podobe.“ V textilnej tvorbe sa podľa Kvasničku štatisticky významne presadzujú najmä ženy. Muži vraj majú sklon veci viac pomenovávať, riadiť sa racionálnou silou logosu, chcú mať prehľad a kontrolu. „Možno ženy naozaj skôr cítia, artikulujú, viac veria intuícii, ako teóriám. Intuitívne impulzy vidno aj v dielach vystavujúcej výtvarníčky, ktorá si svojou tvorbou nehojí hypotetické ženské komplexy, ale je neuveriteľne pravdivá, pocitovo poctivá, autentická na obraz ľudskej zvedavosti. Jej krásna feminita v tvorbe je až materským hľadaním náboženského rozmeru ľudského života,“ zakončil kurátor.
Mladá autorka, rodáčka z Trenčína, študovala na bývalej odevnej priemyslovke, neskôr na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V súčasnosti žije v Nitre, je doktorandkou scénografie, venuje sa voľnej textilnej tvorbe a reštaurovaniu historických kostýmov. Vystavovala na kolektívnych výstavách v Prahe i vo Fínsku. Výstava Jany Zaujecovej v Mestskej galérii potrvá do 11. januára 2009.
