Ježiško prečítal všetky priania a zasypal nás vysnívanými darčekmi, ktoré i napriek pretrvávajúcej finančnej kríze prekonali minuloročné štatistiky predvianočných predajov. A nielen to. Mnohí z nás prekonali i samých seba a pohľadom na plné stoly dohnali diétami stratené kilá. „Jedzte, nebudem to predsa vyhadzovať,“ znelo z úst domácich gazdiniek a slovenská výchova nám smelo šepkala „bola by škoda to vyhodiť!“. Hmm, rovnako ako by bol hriech nevyčerpať zaplatené vstupy na mestskú plaváreň. Však platia len do konca roka.
V telke tie isté rozprávky, doma znudené tváre, treba trocha pohybu. Najlepšia by bola lyžovačka, kde ceny lístkov sú vzdialenejšie ako vybavené stredisko v rakúskych Alpách ale tie zakúpené permanentky nás Trenčanov nenechali chladných ani v decembrovom mraze. Inokedy chodíme na plaváreň iba v teplejšom počasí, s výhovorkou „aby sme neprechladli“, ale tentoraz sme prekonali samých seba, počasie i očakávania zamestnancov mestskej plavárne. Zaplnenosť parkoviska prezrádzala nefalšovanosť slovenských rozhodnutí všetkých Trenčanov. Chvíľa hľadania parkovacieho miesta a pár schodov do suterénu, ma delili od deja vú. To som už raz videl! Áno, v Bešeňovej, Tatralandii či v Aquacity. Vtedy som sa tlačil spolu so stovkami poľsky, maďarsky a rusky hovoriacich ľudí, a s pocitom žiaľu spomínal na tichú mestskú krytú plaváreň v krajskom meste. „Aaach,“ povzdychol som si opäť, teraz už stojaci v rade zhruba šesťdesiatich detí v útulnom priestore pred pokladňou. Vychovávateľka rozdávala rýchlo sa míňajúce zámky nadšeným deťom v nových mikinách, svetroch a azda i plavkách. „Prečo im nechcete dopriať radosť?! Budú v bazéne iba desať minút,!“ reagovala na moju otázku zbožne vyzerajúca mladá vedúca. Áno, pousmial som sa nad myšlienkou ktorá hrala v každej hlave naokolo. „Nezaplávam si, isto bude veľa ľudí, ale nenechám to prepadnúť!“ A realita prekvapila aj plavčíkov. Knihy spod vianočného stromčeka museli ísť bokom, tie hlavy bolo treba počítať. Desiatky ľudí, plavcov, neplavcov, chudých, silnejších i farebných v čiernobielom videní „však som si to zaplatil!.“ Mútna voda, vyhriata od hmýriacich sa tiel, sa zdala blahodárne liečiaca. Mladé páriky, ale i starší spoluobčania si užívali posledné dni „mestskej“ plavárne, rovnako ako dvojica rovnakého pohlavia v odpočinkovom bazéne pod oknami reštaurácie. Stále ešte „mestská“ krytá plaváreň sa v posledné dni starého roka stala útočiskom očistného kúpania, saunovania a spaľovania nabratých kalórií.
Autor: rh