Segedínsky guláš sa u nás mieša v automatickej práčke, lebo väčšiu nádobu nemáme. Aj naposledy som sa segedínom strašne napráskal. A prišla ťažoba. Žalúdok odmietal spracovať požívatinu požitú v nadmernom množstve a oči sa vyvaľovali stĺpikom k nebesiam obývaným neznámymi spasenými dušami. Rozhodol som sa k radikálnemu riešeniu, že segedín vyprevadím cez gágor opačným smerom aj za cenu, že ho musím ochutnať ešte raz. Febichol nezabral. Prst v krku takisto potupne zlyhal. Segedín nie a nie von. S oloveným žalúdkom som zasadol v obývačke a oči mi padli na televízny program. Vysielali záznam rokovania nášho milovaného parlamentu. Neváhal som ani sekundu a siahol som po diaľkovom ovládaní. Výsledok síce nebol okamžitý, ale vynikajúci. Po štvrtej faktickej poznámke som sa urgentne odobral na WC a tri minúty uľavoval svojmu preťaženému žalúdku. Porcelánovú misu skoro rozdrapilo, ale mne akcia pomohla. A to len vďaka členom nášho zákonodarného zboru! A ževraj sú zbytoční! Ide o hrubé osočovanie. Štyri ich prejavy mi pomohli viac ako desať medikamentov z neďalekej lekárne, kde naviac potrebujem na vracanie lekársky predpis. Po sledovaní poslaneckých rečí som sa rozhodol, že obdobným spôsobom budem riešiť aj prípadnú zápchu. Mám totiž veľmi rád hrušky a tie „zapekajú“. Ešte ma týmto smerom úspešne oslovuje aj scedená voda z kyslej kapusty riedená Šaraticou. Nemá síce také prenikavé účinky ako niektoré faktické poznámky, ale kapustová voda nikdy nesklame. Ak si náhodou zapnete prenos zo zasadania zákonodarného zboru, nechajte si pre istotu pootvorené dvere na domácej kadibudke a kľúčik nachystaný z vnútornej strany, lebo inak ste bez šancí, niekto z rodiny vás môže zákerne predstihnúť. Na ten kľúčik nesmiete zabudnúť. Miera vašich šancí vyjadriť svoj názor na obsah rokovania zákonodarného zboru sa tým dramaticky zúži a váš skutočný názor by sa mohol potupne ocitnúť niekde neželane na koberci pred onou miestnosťou. Stačí včas nedobehnúť a názor je ihneď spontánne vyjadrený. Iný problém tráviacich ťažkostí spočíva v prebytku kvapalín v mechúri. My muži to máme relatívne jednoduché. Stačí zabehnúť niekde za roh alebo niekde, kde nesvieti lampa a už sa to spontánne rinie. Dievčence sú na tom o poznanie horšie. Ony si musia pri požadovanom úkone „kvoknúť“, čo je veľmi vidieť. Naviac je im pri vynútenom požadovanom úkone vidieť nečestné časti tela. Nehovoriac o riziku výskytu pŕhľavy. Pŕhľava dokáže úkon značne znepríjemniť. V tomto prípade máme my, chlapi, istú výhodu. Aj keď ťažko povedať, lebo oni nemuseli ísť na vojnu do Vimperku a tam ostražito bdieť proti hnusným imperialistom, ktorí sa už – už chceli zahryznúť do našej socialistickej demokracie. Nuž ale my sme imperialistov ustrážili a dievčence mohli poza humná pokojne kvokať do zakvitnutých tekvicových záhonov. Moje tráviace ťažkosti okrem segedínu spôsobujú aj niektoré televízne prejavy. Občas sa niekto preriekne hlúpym slovom, lebo to patrí k jeho prirodzenému intelektu, ale to sa jednoducho „vypípa“. Vec má, pravda, háčik. (Zasa tá prekliata Hellerova Hlava XXII). Niekedy by bolo dobré vypípať celý prejav a občas aj celého diskutujúceho. Lenže v takom prípade by každá nedeľná politická debata dopadla ako hodinová píp šou. Toť nedávno istý nemenovaný náš prezident hovoril svojim zvonivým zlatoslávikovským hlasom o zákone na tému ochrany čistoty slovenského jazyka: „Preci šak neni možné..“ (Koniec nedokončeného citátu). Ada precilen. A konečne nastane jazyková čistota.
