Treba ju vedieť, veď píšem do novín. A najmä, prvý pád množného čísla prídavných mien. A k tomu ešte v mužskom rode. Kto to kedy vymyslel. Škodoradostný jazykovedec. Vedel, že všetkých raz nachytá. Mäkké I a tvrdé Y. Nemá Slovač dosť iných problémov? Veď od januára ešte aj cenu každého tovaru si číslom 30,1260 v hlave násobiť musí! A teraz toto! Dokonca tento gramatický problém nominatívom nazvali. No nech, aspoň sme moderní. Veď výnimka potvrdzuje pravidlo. A tak behám hore-dole z ulíc SNP na Karpatskú v Novom Meste nad Váhom a zisťujem strašnú vec. Toľké roky nás všetky učiteľky slovenčiny klamali. Zavádzali nás a tvrdili nevídané. Vraj v tomto prípade na konci vždy mäkké i. Veľké, príkazmi a zákazmi popísané plechové tabule na týchto uliciach pri niektorých novovybudovaných športových ihriskách s umelou trávnatou plochou ma však vyviedli z omylu. Sú na nich uvedené Zásady používania športového zariadenia. Treba im veriť. Je na nich oficiálny erb mesta a text, ktorý je úradným oznamom nachádzajúcim sa na verejnej vývesnej tabuli.
A tak sa na nich dozvedám krutú, ale holú pravdu. Že slovenská gramatika je úplne o inom, ako nás v školách učili. Žiadne mäkké I. Ale riadny ypsilon na konci slova a v tomto prípade vzorová „hrúbka“. Chyba ako vymaľovaná, doslova ukážková, vzorová. Na oficiálnom ozname mesta, ktorý tam bude visieť dovtedy, pokiaľ plech nezhrdzavie. A ten teda čosi vydrží. Je pekne natretý bielou farbou. Tak, aby písmená na ňom žiarili. Aj tá naša poriadna ypsilonka na začervenanie sa. Návštevníci sú POVINNÝ dodržiavať čistotu a poriadok. Aj ten najtvrdší vandal musí po takom tvrdom Y v slove povinný zmäknúť a dodržiavať všetky zásady a zákazy, ktoré majú uchrániť ihrisko pred devastáciou. Aká výnimka, aký nominatív? Vyzerá to tvrdo, tak tam musí byť tvrdé y. Nech sa všetci boja!
Má to však jeden háčik. Taký finančný. Niekoľkotisícový. Chystá sa pohroma. Na tých, čo nevedia pravopis a balamutia ešte aj novomestských športovcov. Na všetky inštitúcie, ktoré mylne otáčajú slovenskú gramatiku naruby a k zlému pravopisu vedú malých žiačikov. Veď aj tí si takéto tabule občas prečítajú. Nový zákon je, zdá sa, konečne, nadohľad. I pokuty za prznenie našej rodnej reči a jazyka. Ypsilonky budú poriadne drahé. A keď si to vynásobíme počtom tabúľ, bude zle-nedobre. Opravme teda radšej písmenká. Zamaľujme a prepíšme. Y na I. Možno už onedlho mestskej kase ušetríme tisíce za finančné sankcie a bude viac koruniek na školákov. Prváčikom na perá. Aby nám nepísalí milý žiaci, pekný muži, či vysoký chlapi. Ale tak, ako sa to má. Správne, po slovensky. Milí žiaci, pekní muži, či vysokí chlapi. Veď napokon, všetci sme POVINNÍ vedieť poriadne gramatiku. A najmä na tabuliach, ktoré sú oficiálnym zastúpením mesta v kontakte so všetkými obyvateľmi. Aby sme sa nemuseli červenať pred tými, čo prídu z iných miest a pravopis ovládajú.
