NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. K tomuto okrúhlemu jubileu načasoval vydanie najnovšej knižky s názvom Veselá kronika. Biografická publikácia, jedna z prvých na knižnom trhu v rozbiehajúcom sa roku 2009, je plná jeho svojského humoru i pichľavej satiry.
Populárny karikaturista, maliar, ilustrátor a v posledných rokoch aj úspešný spisovateľ a vydavateľ si k svojim čitateľom na vyše 250 stranách našiel výbornú cestu.
V literárnom diele nezaprel srdce výtvarníka
Výtvarný umelec a zároveň literát, ktorý má za sebou už vyše šesťdesiat samostatných a sto spoločných autorských výstav, sa nezaprel ani pri písaní svojich spomienok. „Okrem Slovenska som vystavoval aj v cudzine a absolvoval pútavé cesty vo Vietname, Kórei, Japonsku, Egypte, Kube i v Turecku. Preto som veľmi rád, že sa mi túto textovo rozsiahlu knižku podarilo prepojiť takmer troma stovkami ilustrácií a fotografií, ktoré pripomínajú náš nádherný kraj a čitateľom zároveň približujú doplňujúc, text, moje veselé i smutné životné peripetie humorným tónom,“ vyznáva sa autor.
V dizajnovo skvelo pripravenom diele nechýba ani príloha troch desiatok farebných reprodukcií jeho obrazov.
„Tematicky ma fascinoval i Čachtický hrad či zasnežené stromy v rodnej Kálnici. A cudzina? Nádherné bolo maľovať vo Viedni, Moskve i Benátkach. A nórske fjordy či baobaby na Kube ma upútali na celý život,“ spomína Milan Stano.
Miluje rodnú Kálnicu a vietnamské jedlá
Milan Stano je známy aj svojím veľkým lokálpatriotizmom k rodnému kraju i celému Slovensku. Nevysychajú v ňom spomienky na rodičov, detské šibalstvá a potulky prírodou, ktoré sú pre neho neustálou inšpiráciou. A v knižke nechýbajú ani úsmevné i trpké spomienky na školské časy.
„Tak, ako som bol obdarený výtvarným talentom, nevedel som spievať. Mutoval som a zo spevu lietala jedna päťka za druhou. Tak ma zachránilo aspoň to, že som vedel všetko o Dvořákovi i Smetanovi. Zo všetkých predmetov som mal jednotky, z matematiky dvojku a z hudobnej štvorku,“ spomína na školské časy. Nielen Kálnica mu je však z nášho kraja blízka. „V Novom Meste nad Váhom mám stále veľmi veľa priateľov nielen z výtvarného cechu. A nikdy si neodpustím v tomto meste obed na vietnamský spôsob. Mojou jednotkou je sladkokyslá polievka a kung pao. Pri tomto pokrme si vždy zaspomínam na maľovanie vo Vietname,“ usmieva sa autor. A v duchu i vo svojej najnovšej knihe listuje v časoch, keď sa na novomestskom námestí začiatkom šesťdesiatych rokov preboril do podzemných pivníc celý autobus a on tajne túžil chodiť podzemným bludiskom.
Z nahej modelky sa na plátne vykľula statná krava
Satirické pero i štetec Milana Stanu je známy po celom Slovensku. Aj on však musel raz začínať. Čitatelia Veselej kroniky majú možnosť vidieť na stránkach čerstvej publikácie jeho prvé karikatúry a autor k nim s úsmevom dodáva.
„Bolo to v časoch štúdia na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Maľovali sme akt a nahá modelka bola akási nešikovná. Pri obliekaní plášťa jej spadol na zem a sama sa aj otitulovala slovami, ach, ja nešikovná krava.“
A námet v hlave Milana Stanu na jednu z prvých karikatúr bol hneď na svete. Iba tri postavy mu stačili na brilantné znázornenie tejto humornej situácie. Na karikatúre sa objavila nahá postava modelky a maľujúci maliar. V karikatúre znázornený štetec maliara však zachytáva nahé telo na veľkom plátne v podobe kravy...
Za karikatúry rovno do vojenskej „basy“
Nedobrovoľne strávené roky v uniforme počas základnej vojenskej služby zanechali v ňom množstvo spomienok. Kvôli jeho trefnej satire mu však hrozil aj dlhodobý pobyt vo vojenskej „base“.
Robil v tlačiarni a rozhodol sa pár dní pred odchodom do civilu vytlačiť si malú brožúru s karikatúrami, ktoré vytvoril. „Obsahovala čierny humor a erotiku, ale aj vojenské karikatúry a situačné politické vtipy. Nešťastnou zhodou okolností karikatúry v rukách môjho známeho videl jeden z plukovníkov, ktorý si uštipačný obrázok v brožúre spojil so svojou osobou a škandál bol na svete,“ spomína Stano. Hrozilo mu niekoľkoročné väzenie v Sabinove a za niekoľko paragrafov ho už takmer čakal vojenský prokurátor.
„Napokon to vyriešil jeden z generálov, ktorý si ma počas vojenčiny obľúbil. Za mrežami som si našťastie posedel iba zopár dní a napokon odišiel s ostatnými spoločne do civilu,“ dodáva. Takmer všetky brožúry s množstvom vytlačených karikatúr si však generál ponechal. „Mne z nich predsa ostalo aspoň niekoľko na pamiatku,“ usmial sa Stano.
