Vo štvrtok 15. januára sa v knižnici M. Rešetku uskutočnilo stretnutie s herečkou a rodáčkou z Trenčína Evou Kristinovou.
TRENČÍN. Prišla predstaviť životopisnú publikáciu autora Jána Čomaja s názvom Spomienky herečky, ktorá je akoby darčekom k jej 80. narodeninám. Kniha vznikala súvislým spomínaním významnej herečky, členky činohry Slovenského národného divadla, ktorá stvárnila širokú škálu dokopy vari až osemdesiatich, zväčša dramatických postáv. Publikácia nie je podľa jej autora len výpoveďou jednej herečky. „Je vytvorená na pozadí historických udalostí. Obaja sme pochopili, že nerobíme iba knihu spomienok, ale vlastne takú malú ságu rodu Kristinovcov, ktorá odráža moderné dejiny slovenského národa 19. a 20. storočia,“ povedal Ján Čomaj.
Na matky sa častokrát zabúda
Autora publikácie zaujal okrem histórie herečkinho otca, generála Jozefa Martina Kristina, aj osud jej matky. „Otec ako mimoriadne silná osobnosť vždy vystupoval natoľko v popredí, že matka zostávala nielen v úzadí, ale akoby zabudnutá. Matky sú hrdinky, ktorým sa neďakuje, na ktoré sa dokonca zabúda. Kvôli tragickému osudu generála Kristina však trpela najmä jeho manželka, ktorá popri všetkom musela žiť a vychovávať svoje deti. O tom, že sa jej to darilo, svedčí Eva Kristinová ako taká, jej život a umenie, jej úžasný postoj k spoločenským otázkam.“ Autora životopisnej knihy spomienok zaujali aj niektoré ďalšie osobnosti z jej života, ktoré významná herečka spomína a s ktorými mal úzky styk aj on sám. „Tí ľudia vyskočia v jej rozprávaní veľmi živo a plasticky už len preto, že som ich pred rokmi poznal, alebo sme boli priatelia,“ zakončil.
Herectvo je pre ňu stále veľkou láskou
Eva Kristinová, ktorá žije v súčasnosti v Bratislave, je vďačná, že si na ňu Trenčín i Trenčania spomenuli. „Som rada, že som mohla prísť do knižnice, i keď ako mladá som do nej nechodila napriek tomu, že som tu bývala. Vtedy som sa vždy vlámala do otcovej knižnice, mal ju naozaj veľkú. Už od druhej triedy na základnej škole mi požičiaval knižky.“ Počas návštevy svojho rodného mesta sa rozhovorila aj o herectve, ktoré je pre ňu stále veľkou láskou. „Pri stvárňovaní dramatických postáv čerpám najmä zo seba, z toho, čo som prečítala, alebo zažila. Herectvo človeka veľmi obohatí, pretože ho naučí pozerať sa na veci aj z druhej strany. Hrala som nielen kladné, ale aj záporné postavy. Hľadala som motívy, ktoré postavu vedú k tomu, že je taká, aká je. Do úvahy treba vždy brať aj okolnosti, za ktorých postava vystupovala, najmä pri historických postavách,“ skonštatovala. Podľa herečky ľudia počas života veľmi často zabúdajú na to, že človek nie je úplne slobodný. „Vždy musí brať do úvahy isté veci, záleží len od neho, do akej miery. Niekto to berie absolútne a vtedy stráca sám seba. Predsa len však musíme v istom smere rešpektovať to, v čom žijeme,“ zakončila.
