Spomienkovými oslavami vyvrcholilo 1. februára v Moravskom Lieskovom podujatie pri príležitosti 130. výročia narodenia významného slovenského dramatika a evanjelického farára Jozefa Hollého.
MORAVSKÉ LIESKOVÉ. Pri hrobe si jeho pamiatku uctil aj priamy potomok, vnuk, populárny český herec Josef Abrhám. Organizátori podujatia sprievodným programom oživili myšlienky Jozefa Hollého.
Kyticu kvetov položil k hrobu aj jeho vnuk
Návštevníci osláv mali možnosť sledovať v netradičnom podaní Divadla na Rázcestí z Banskej Bystrice jeho najznámejšiu divadelnú hru Kubo. Nechýbali ani výstavy dokumentujúce život a dielo tohto velikána. Jeho pronárodnú činnosť si výtvarnými prácami uctili aj žiaci Základnej umeleckej školy a Spojenej školy tejto obce. „Som vlastne jedným z posledných potomkov a mám tú česť sa sem vrátiť a pripomenúť si, aký to bol úžasný človek,“ povedal Josef Abrhám počas položenia kytice k pamätnej tabuli Jozefa Hollého.
Hollého si pripomenuli zo všetkých strán
Podujatia sa zúčastnil aj prezident Ivan Gašparovič. „Hoci sme nesmeli niekedy po slovensky rozprávať a mať svoje školy, mali sme veľkých ľudí. Ľudí, ktorí budovali povedomie národa a vedeli, že raz príde doba, keď aj Slováci budú samostatní a zvrchovaní. Títo ľudia tvorili mozaiku našej histórie. Jedným zo sklíčok mozaiky je aj Jozef Hollý. Bol to veľký človek. Vďaka takým ľuďom sme si udržali svoju rodnú zem, jazyk i kultúru. Takýmto ľuďom treba vzdať úctu z vlastnej vôle a presvedčenia,“ povedal prezident.
Hollého by radi videli za zaťa v nejednej domácnosti
Moravskolieskovský evanjelický farár Peter Maca spomínal na svojho dávneho predchodcu aj z iného pohľadu. „Detstvo prežil Jozef Hollý vo veľmi skromných sociálnych pomeroch a o rodičovskú lásku sa delil s ďalšími súrodencami. Tu je možno vybadať aj základy a korene jeho sociálneho cítenia.“ Podľa jeho slov vynikal Hollý nielen vyspelosťou ducha, ale aj dôstojným správaním. „Bol aj svojím obliekaním vyslovený „štramák“. Nejedna dcéra si vzdychla pri pomyslení na Jozefa Hollého, nejednej mamičke sa skotúľala slza dolu lícom pri pomyslení, keby náš pán farár bol slobodný, ako radi by sme mu prihotovili svadbu a ako radi by sme ho videli v našej rodine ako zaťa. Jozef Holý prišiel do Lieskového už zosobášený,“ priblížil ho iným pohľadom farár Maca.
JOZEF HOLLÝ
Krátky, iba 33-ročný život Jozefa Hollého (29.január 1879 – 3. november 1912), rodáka zo Skalice, je spojený s jeho činorodou prácou v našom regióne. Pôsobil ako kaplán v Starej Turej. Odtiaľ už jeho kroky s manželkou Annou viedli do Moravského Lieskového i Dolného Srnia. Autor, ktorý ťažko znášal národný a sociálny útlak tunajšieho ľudu, našiel ťažisko svojej literárnej činnosti práve v podjavorinskom regióne. K jeho najznámejším dielam patrí stále obľúbená a často hraná ľudová veselohra Kubo i komédia Geľo Sebechlebský, na základe ktorej skomponoval Tibor Andrašovan operu Figliar Geľo. Hollý sa však venoval aj dramaticky náročným témam. Jeho realistické myslenie sa prejavilo v dráme Márnotratný syn, v tragédii Černová a v činohre Amerikán, ktoré boli určené najmä divadelným ochotníkom. Svoje sociálne cítenie prejavil aj v roku 1905 založením Úverného spolku v Moravskom Lieskovom, ktorý bol namierený proti úžerníctvu.
Jozef Hollý mal s manželkou Annou, s ktorou sa zoznámil v Starej Turej, tri deti. Syn Martin (1904-1965) sa stal popredným filmovým režisérom (Zemianska česť, Námestie svätej Alžbety, Obchod na korze) a v jeho šľapajach pokračoval aj jeho potomok Martin Hollý ml. (1931-2004), ktorý sa predstavil filmami Medená veža, Orlie pierko, či najnovším filmovým spracovaním rozprávky Soľ nad zlato. Dcéra Jozefa Hollého Elena Holéczyová (1906-1983) sa po celom svete preslávila tvorbou sústredenou na techniku paličkovanej čipky vytvárajúcej figurálne kompozície na motívy slovenských ľudových rozprávok a balád. Najmladšou z detí Jozefa Hollého bola dcéra Božena, ktorej sa v roku 1939 narodil syn Josef Abrhám, v našich mysliach zapísaný ako známy český herec.
