Ilava. Po dvanástich rokoch samotky ho presunuli do cely, v ktorej sa spoznáva so spolubývajúcimi väzňami Petrom a Pavlom. V hlavách tejto trojice vzniká túžba presadzovať dobro, ktoré je pre väzenské prostredie výnimočným javom. Vo väznici v Ilave, ktorá je určená odsúdeným za najzávažnejšie trestné činy, začínajú vydávať časopis s názvom Motýľ.
Pri príprave má trojica tvorcov rovnaké slovo
Nápad vydávať časopis pre väzňov vznikol spontánne. „S bratmi Petrom a Pavlom som v jednej cele a vo väzení pracujeme ako kuchári. Nápad vydávať časopis vznikol pri jednom z našich rozhovorov. Všetci traja sme prvotrestanci. máme spoločnú túžbu, dokázať, že v každom človeku je základ nezničiteľnej dobroty. Väzenské prostredie je nasiaknuté zlom, ktoré si každý priniesol ako pamiatku na svoje zlyhanie. No nechceme v tomto zle zostať,“ hovorí Vladimír, ktorý sa stal šéfredaktorom časopisu. Peter a Pavol si odpykávajú desaťročný trest, ako redaktori Motýľa majú na starosti aj prácu s počítačom a grafickú úpravu každého vydania. „Všetci však máme rovnaké slovo a časopis tvoríme spoločne,“ sú slová redaktorov. Podľa Vladimíra je v každom človeku základ, cez ktorý by sa mal aj ten najťažší zločinec raz spamätať a dozrieť do ľudskosti.
Väzeňský Motýľ symbolizuje slobodu
Trojica odsúdencov spoločnými silami tvorí časopis od júna minulého roka a jeho prvé číslo vyšlo v septembri. „Náš časopis vychádza ako štvrťročník s rozsahom dvadsiatich strán. Má náklad 50 kusov a je k dispozícii na každej cele, vychovávateľom, referentom režimu a vedeniu ústavu. Niektorí väzni hovorili, že by mal byť rozsiahlejší. Pre nás je však dôležitý obsah a posolstvo slov. Nie ich množstvo,“ tvrdí Vladimír. K názvu inšpirovala trojicu redaktorov premena húsenice na motýľa. „V jeho kukle dochádza cez námahu a utrpenie k procesu premeny húsenice na krásneho motýľa. Aj my, ak pochopíme zmysel nášho trestu, ktorému musí predchádzať priznanie si viny a ľútosť nad trestným činom, môžeme prežiť svoju metanoiu - úplnú premenu srdca a zmýšľania, a tak dôjsť k pravej slobode,“ tvrdí Vladimír.
Hlavnými témami sú osobné výpovede odsúdených
Redakčná trojica smeruje obsah časopisu k textom, ktoré by mali ľudí, ubitých spáchanými zlými činmi, motivovať začať žiť odznova a lepšie. „V úvode časopisu sa nachádza editoriál reagujúci na dianie v ústave alebo na konkrétne sviatky. Nosné témy sa však venujú osobným výpovediam odsúdených s ich kritickým postojom k spáchaniu trestnej činnosti a s poučením sa z následkov odsúdenia a pobytu za mrežami,“ reaguje na obsah Motýľa Vladimír. V časopise je veľký priestor aj na vlastnú tvorbu. Nachádzajú sa v ňom poviedky, básne, úvahy, aforizmy i kresby a kreslené komiksy. Čitatelia tu však nájdu aj reportáže týkajúce sa kultúrnych, športových i duchovných akcií v ilavskom väzení. „Nechýba krížovka s tajničkou, vtipy, zaujímavosti zo Slovenska i zo sveta, ale aj informatívne články personálu a oznamy,“ hovorí šéf Motýľa. Väzni sa v ňom dozvedeli aj o nastupujúcom eure, o novelách zákona, ale aj o novinkách z ústavnej knižnice či pripravovaných súťažiach. Časopis sa však spoza väzenských múrov na verejnosť nedostane. Je určený iba pre vnútornú potrebu nápravného zariadenia.
Našli podporu u vychovávateľa i kaplána
Motýľ vzniká za múrmi väznice, kde si odpykávajú trest odsúdení za najzávažnejšie zločiny. „So snahou vydávať časopis sme oslovili nášho vychovávateľa i väzenského kaplána. Naše slová, že chceme takto šíriť úctu k sebe a čestnosť, mali dosah,“ hovorí hlavný redaktor Motýľa. Obaja nadriadení ich neobvyklú myšlienku uvítali a vedenie ústavu im následne pomohlo získať základné vybavenie na tvorbu a vydávanie časopisu, za čo sú tvorcovia nesmierne vďační.
Slová majú obrovskú moc a dosah
Trojica väzňov si uvedomuje, že písať časopis a prihovárať sa stovkám ľudí chce veľkú zodpovednosť. Slová sú pre nich nadčasové a vedia, že majú veľkú silu. „Keď som bol počas svojich prvých dvanástich rokov trestu na samotke v plodnom tichu, to sa stalo pre mňa procesom psychohygieny. Vtedy som dobre pochopil hodnotu mlčania a slov. Tie môžu človeka veľmi povzbudiť, premeniť, ale aj ponížiť, zraniť a zlomiť,“ hovorí šéfredaktor. Trojčlenná redakcia má aj v tomto smere jednotný názor. „Preto chceme písať vždy tak, aby nám niekto povedal: Váš článok ma potešil a urobil lepším človekom. Myslíme si, že v tomto zmysle bude náš návrat a zaradenie sa do spoločnosti oveľa pozitívnejšie,“ také sú ich hlavné tvorivé ciele.
