TRENČÍN. Rekonštrukcia stromoradia na hrádzi pri potoku Teplička je podľa Jany Markovej z kancelárie primátora dlhodobo plánovanou akciou Mesta. „Stromoradie tvorili kríženci topoľa kanadského. Sú to krátkoveké dreviny vo veku zrelosti, začínajú sa u nich prejavovať rôzne poškodenia, hniloba a zlomy, preschnutie koruny, ktoré predstavujú riziko najmä počas nepriaznivých poveternostných podmienok.“ Ako dodáva, v budúcnosti by mohli ohrozovať chodcov. Navyše, väčšie zastúpenie v tomto stromoradí majú samičie jedince, ktoré produkujú plody obalené páperím a tie sú nepriamym alergénom. Podľa Markovej výrubom vyšli v ústrety občanom, ktorí sa opakovane telefonicky i písomne sťažovali na znečistenie páperím v čase dozrievania jahniad a upozorňovali na nebezpečenstvo padajúcich suchých konárov.
O sťažnostiach občanov vie aj predseda výboru tejto mestskej časti Ján Babič (nezávislý). „Viackrát sme sa problému venovali aj na mestskom zastupiteľstve. Keď sme požadovali riešenie, vždy sme dostali od Mesta vysvetlenie, že stromy sú na pozemkoch Povodia Váhu a nič sa s tým nedá robiť. Dnes sa zisťuje, že sú naše a že ich treba odstrániť.“
Babič si myslí, že o výrube mali vedieť aj občania. „Tak, ako to bolo aj v prípade ginka, prišli pilčíci a pod rúškom noci začali stínať stromy, z ktorých mnohé nezavadzali. Najmä prvé dva na začiatku stromoradia nepadli z dôvodu prerábania topoľovej aleje, ale niekomu očividne zavadzali. Možno sa vyšlo v ústrety ťažkým mechanizmom, ktoré majú na susediace stavenisko nastúpiť,“ myslí si. Podľa Markovej má Mesto na výrub súhlas. „Rozhodnutie o výrube bolo na vývesnej tabuli a na internete od polovice do konca decembra minulého roka,“ uviedla. Na neďalekom pozemku v areáli bývalých zberných surovín súkromný investor plánuje výstavbu polyfunkčného domu. Podľa Jany Markovej výrub ani jedného zo šestnástich topoľov nesúvisí so súkromnou investičnou akciou a aj dva stromy, ktoré rástli v zelenom páse medzi Žilinskou ulicou a Tepličkou, spadajú do rekonštrukcie stromoradia.
„Je to veľmi nebezpečný spôsob riešenia, pretože občania by mali byť informovaní o tom, čo sa bude diať, aby mohli prejaviť svoj názor. Nežijeme predsa v komunizme. Je nehorázne, že nás neupozornili dopredu a že nezvážili ani žiadne iné riešenie. Zvolili najradikálnejšiu a pre nich najjednoduchšiu cestu. Táto oblasť mala spolu so stromami svoje čaro, teraz budeme chodiť minimálne dvadsať rokov okolo planiny,“ myslí si obyvateľka sídliska Ingrid Paštéková. Mesto plánuje postupne vymeniť stromy celého stromoradia. Ako Marková dodala, za odstránené stromy vysadia na rovnakom mieste a počte nové, vhodnejšie a geograficky pôvodné dreviny. „Budú to bezplodé formy jaseňov štíhlych alebo topoľov bielych.“
V prípade vyhynutia materiálu, napríklad po zásahu vandalov, Mesto sľubuje výsadbu obnoviť. „Je to počin spravený čisto z ekonomických dôvodov. O nové stromy sa nebude treba starať niekoľko rokov, staré dreviny by vyžadovali starostlivosť,“ zakončila Paštéková.