NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Na prístupovej ceste z Čachtíc ostalo už iba pár metrov nefunkčnej trate a betónové podvaly zarastené trávou. Z oboch strán odpílená železničná jednokoľajka minulosti spájala nákladnú železničnú stanicu a obrovské vápencové lomy v horskej lokalite Kamenná.
Posledná pamiatka na vápenku
Na nechránené priecestie upozorňujú dopravné značky. Toto výstražné značenie je jedinou pomocou motoristom, ako predísť poškodeniu auta. „Treba tu výrazne spomaliť a ak si vodič nechce poškodiť vlastné motorové vozidlo, je dobré takmer úplne pribrzdiť,“ potvrdil stav priecestia profesionálny vodič Patrik Pokorný (32) z Banskej Bystrice. Ako uviedol, spomaľuje jazdu so svojím kamiónom s vysokou nosnosťou na rýchlosť dvadsať kilometrov za hodinu. „Nachádzajú sa tam hrany, ktoré pri vyššej rýchlosti dokážu rozseknúť kraje gúm,“ uviedol.
Nefunkčné priecestie tvorí prirodzený retardér
Aj keď motoristi šomrú, predovšetkým chodci, ktorí cez túto cestu prechádzajú, sú proti odstráneniu nefunkčných koľajníc. Tvrdia, že tento „prírodný spomaľovač“ sa stal zárukou bezpečnosti. „Odpílené koľaje v asfalte by tu mali navždy ostať. Aj keď vodiči nadávajú, je to jediný spôsob, ako pribrzdiť ich rýchlu jazdu,“ hovorí zamestnankyňa neďalekej firmy. Koľaje sú totiž iba pár metrov pred značkou s nápisom Nové Mesto nad Váhom, kde ešte neplatí päťdesiatka. Tesne pri tejto bývalej minitrati sú aj dve autobusové zastávky prímestskej dopravy. Aj podľa primátora mesta Jozefa Trstenského je nefunkčná trať výborným prirodzeným retardérom. Cestu však plánujú zrekonštruovať, pretože v blízkosti miesta, kde sa priecestie nachádza, plánujú postaviť minimálne sto nových bytov. „Po jeho odstránení budeme nútení zabezpečiť bezpečnosť občanov iným spôsobom, zrejme spomalením jazdy v tomto úseku,“ dodáva primátor.
Kedy priecestie odstránia, nie je jasné
Správcom cesty je Trenčiansky samosprávny kraj. Ako uviedla hovorkyňa Vlasta Henčelová, župa hľadá možnosti riešenia tejto problematiky. Mesto navrhuje na približne päťstometrový úsek položiť nový asfaltový koberec a odstrániť koľaje z cesty. „Chceli by sme, aby táto situácia so zvyškom koľajníc bola už doriešená,“ hovorí Trstenský. Pripomína, že z miest, kde vzniknú nové byty, bude nutné vybudovať aj nový napájací pruh k Čachtickej ceste. „Na jar by na Čachtickej ceste malo byť nainštalované aj veľké bezpečnostné zrkadlo na križovatke pri cintoríne,“ dodal.
Ku koncu už vápenec neťažili, ale dovážali
V čase najväčšej slávy novomestskej vápenky v nej pracovalo takmer dvesto ľudí a vlak po tejto trati jazdil do lomu často. „Približne v rokoch 1975-1980 po trati vtedy chodieval pravidelne nákladný vláčik aj s desiatimi vagónmi. Do lomu sa vozil predovšetkým koks, troska a hlavne prázdne vagóny určené na expedíciu výrobkov. Do nich sa nakladalo vápno vo vreciach, ktoré sa expedovalo niekedy aj v cisternových vozňoch. Prepravoval sa aj samotný vápenec,“ spomína Novomešťanka Mária Kozicová, ktorá v laboratóriu vápenky pracovala 35 rokov. V lomoch naposledy odstreľovali v osemdesiatych rokov. Neskôr sa kvalita vápenca znižovala a zavrel sa aj najznámejší lom Zongor. „Vznikla situácia, že do vápenky sme napokon vápenec museli dovážať,“ vysvetlila paradoxnú situáciu jej bývalá zamestnankyňa. Podľa jej slov chodila po jednokoľajke do lomu vlaková súprava ešte krátko pred rokom 2000. „Postupne sa vykonávali odstrely v priestoroch niekoľkých lomov a naše produkty sa vyvážali aj do zahraničia. Záujem bol najmä z Rakúska, Nemecka i Českej republiky,“ objasňuje históriu Kozicová. V súčasnosti sa v týchto priestoroch nachádza niekoľko súkromných firiem rôzneho zamerania a scenériu krajiny majú pred očami obyvatelia sídliska Hájovky.