TRENČÍN. Betlehem začal vyrábať pred viac ako štyrmi rokmi. Inšpiráciou mu bol betlehem v kostole v Srní. „Môj otec mal takú zásadu, že nie sme horší ako ostatní a treba skúsiť, buď to pôjde alebo nepôjde. Tak som skúsil.“ A Ivanovi Ševčíkovi išla práca od ruky, veď zručnosť pri práci s drevom mal už z minulých rokoch, keď v pivnici, kde má dielničku, vyrábal rôzne výrobky, svietniky, vázy, poličky.
Čo sa môže hýbať, sa hýbe
K základu betlehemu postupne každý rok pribúdali ďalšie časti. Predlohu našiel napríklad v predajni stavebnín, kde mali na reklamnom paneli obrázok starého hradu, ďalšiu časť odpozeral aj z iného betlehemu. Čo sa môže hýbať, sa hýbe. Figúrky koníkov vozia vrecia s múkou, kováči neúnavne kujú železo, zvon vo zvonici vyzváňa, rameno na studni sa predkláňa po vodu. Rôzne biblické figúrky sa pohybujú po svojich dráhach, Pohyb prvkov zabezpečuje bicyklová reťaz alebo ich poháňa motorček zo stieračov. Jednotlivé časti tvoria kostolík so zvonom, domčeky, mlyn s točiacim sa mlynským kolom, polystyrénová skala. „Základ domčekov je z papiera, naň som lepil lupienkovou pílkou vyrezané drevené obloženie, strechy pokrýva krytina vyrobená zo špáradiel.“ Ako však Ševčík dodáva s dopĺňaním betlehema už skončil, nie je kde umiestňovať ďalšie veci.
Kostolík začal stavať len podľa fotografie
Pred tromi rokmi uvidel v časopise fotografiu kostolíka a natoľko sa mu zapáčil, že začal podľa nej stavať. Napísal aj do redakcie a skontaktoval sa s autorkou fotografií. Dozvedel sa, že ide o grécko-katolícky kostol z poľskej dedinky blízko našich hraníc. Tá mu poslala aj fotografie, pohľady na kostolík z rôznych strán.
„Už som mal vtedy dosť urobeného a keď som videl, že v skutočnosti je to inak, veru som aj prerábal,“ hovorí Ševčík. Dokonca sa vybrali aj do Poľska, navštívili viac ako desiatku obcí, do tej, kde sa kostolík z fotografie nachádza, síce nedorazili, ale podkladov mal Ivan Ševčík dosť. Dokončil ho vlani pred vianočnými sviatkami. Pohral sa aj s najmenšími detailami. Strechy jednotlivých častí kostola sa dajú otvárať a odkryjú tak zariadené vnútorné priestory. Sú v nich lavice, obrazy na stenách. „Dal som do vnútra aj sochu, ale grécko-katolícky farár ma upozornil, že oni majú len obrazy – ikony a tak som to vymenil,“ vysvetľuje rezbár.
Kostolíku v okolí nechýba plot, veža so zvonom, osvetlenie, za ním cintorín a typické šikmé kríže. „Také som videl v poľských dedinkách, tak som ich urobil podľa originálu.“ Na stavby betlehemu i kostolov používa rôzne drevo, smrek, slivku, orech, topole, ale aj vŕbu. „Nepáčilo by sa mi, keby to bolo len v jednom drevenom odtieni. Takto je to takmer ako v skutočnosti. Mal som nejakú zásobu dreva doma, ale nie je to veľká spotreba, stačí malý kúsok, z ktorého sa dá veľa narezať.“
Trenčiansky hrad ho neláka
Ivan Ševčík nevie vyčísliť koľko hodín trvala výstavba betlehem či areálu kostolíka. „Baví ma to, idem do pivnici a skladám. Robím vrátnika a keď je v noci pokoj tak som staval napríklad domčeky.“ Po týchto dvoch dielach si teraz dáva Ivan Ševčík prestávku. „Neviem, čo budem stavať, podľa toho, či ma niečo zaujme,“ hovorí. Na otázku, či ho nelákala postaviť z dreva aj Trenčiansky hrad, odpovedá záporne. „Asi preto, že hrad mám stále pred očami, tak ma to neláka. A nie je tam veľa drevárskej práce,“ hovorí.
