TRENČÍN. Slovenskú stranu zastupuje na výstave 24 výtvarníkov (9 žien a 15 mužov), českú o jedného menej. Svoje diela prezentujú v galérii osemdesiatroční autori, ale aj mladšie ročníky. „Kolekcia je pestrá, svoje diela tu majú výborní amatéri, ľudia so stredoškolským i vysokoškolským vzdelaním,“ povedal jeden z organizátorov Jozef Švikruha. „Do družobnej spolupráce sa hlásia noví výtvarníci a pribúdajú aj bývalí žiaci zo ZUŠ. Na výstave sa autori prezentujú novými dielami, ktoré vznikli počas posledného roka. Z techník autorov z Trenčína a okolia prevláda grafika, kombinovaná technika, olejomaľba, suchý a voskový pastel a plastika.“
Navzájom sa posúvajú ďalej
Švikruha si nemyslí, že vidno rozdiel v tvorbe slovenských a českých výtvarníkov. „Úlohou týchto stretnutí je výmena profesionálnych skúseností. Navzájom sa dopĺňame a posúvame ďalej.“ Ako vysvetlil Miroslav Potyka, ktorý sa o organizáciu výstavy za českú stranu stará desiatky rokov, autorov z regiónu Uhorského Hradišta možno rozdeliť do troch skupín. „Prvou je skupina autorov bývalého Združeného závodného klubu. Tí spolupracujú na výstavách najdlhšie. Ďalšou je skupina dievčat a dám, ktoré absolvovali pred troma rokmi výtvarný kurz Domeček 166 a sú veľmi aktívne. Tretiu skupinu tvoria autori z druhej časti bývalého okresu Uherské Hradiště, väčšinou sú to členovia Združenia nezávislých výtvarníkov moravsko - slovenského pomedzia.“ Medzi technikami českých autorov prevláda olejomaľba, monotyp, grafika a tiež fotografia. „Pred časom bol viditeľný rozdiel v tvorbe Čechov a Slovákov. Kolekcie z Uherského Hradišťa mali tendenciu smerovať k modernejšiemu prejavu, zatiaľ čo v Trenčíne bolo vidno akademický prístup. Už sa to však vyrovnalo, spektrum výtvarných prác je široké od klasickej maľby až po experimenty. Nemáme si čo vyčítať,“ dodal Potyka.
Zdrojom inšpirácie je vzájomný kontakt
Pavol Obst, jeden z vystavujúcich autorov, sa vo svojej tvorbe venuje predovšetkým maľbe a fotografii. „Pri fotografovaní som sa zameral na každodenné premeny, pretože si myslím, že hýbu svetom. Dotýkajú sa každého, či už v ekonomike, osobnom živote či prírode. Inšpiruje ma najmä svet okolo,“ povedal autor, ktorý oceňuje tradíciu družobných výstav. „Výtvarník tu získa nové dojmy, vypočuje si nové názory. Odporúčam to každému autorovi.“
Jedným z výtvarníkov z Českej republiky je aj Milan Bouda, ktorý sa okrem grafiky venuje aj koláži. „Používam najmä bankovky a rôzne iné vecičky, napríklad aj rozstrihané novoročné pozdravy z roku 1981. Koláže sú určitým druhom estetiky a priestorového vnímania. Rozstrihovaním a skladaním jednotlivých častí vytváram obrazce. Inšpiruje ma najmä to, čo nájdem uložené v zásuvke. Pri grafike ma zase oslovuje príroda.“ Podľa Boudu sú každoročné výstavy obohacujúce. „Človek sa tu stretáva so starými priateľmi a ich novými dielami. Veľmi si cením najmä tie stretnutia, pretože ak sa ľudia nestretávajú, uzatvárajú sa do seba. Vzájomný kontakt je však zdrojom inšpirácie.“
