Bánovce sa vo štvrtok 26. februára symbolicky rozlúčili s obeťami tragickej nehody. Spoločnú ekumenickú rozlúčku pripravil krízový štáb.
BÁNOVCE NAD BEBRAVOU. Tiesnivá atmosféra plná bolesti a smútku. Hlavným námestím Ľudovíta Štúra sa rozlieha trúchlivá hudba. Stovky ľudí prichádzajú v tichosti s kvetmi i vencami. Z oboch strán mobilného pódia pred miestnym kostolom boli na čiernom plátne fotografie dvanástich obetí tragickej nehodu autobusu. Ľudí, ktorých spájalo nielen dlhoročné priateľstvo, ale najmä tragická spoločná smrť. Zahynuli vo vraku autobusu, do ktorého narazil motorový vlak.
V meste sa na hodinu zastavil život
Vyprázdnili sa obchody, kaviarne, okolité ulice. Obete, sedem žien a päť mužov, spoluobčania v dvadsaťtisícovom meste poznali. Patrili väčšinou k miestnym podnikateľom. Boli však v prvom rade pre niekoho manželkou či manželom, rodičmi, či deťmi. Zanechali tu zlomených pozostalých.
Rozlúčky, ktorej mottom boli slová Spomienky zostávajú a symbolom soška puknutého srdca, sa zúčastnili predstavitelia vlády a štátu, podpredseda vlády Dušan Čaplovič, podpredseda parlamentu Milan Hort, minister dopravy Ľubomír Vážny, poslanci Národnej rady, zástupcovia samosprávy, občania obce Polomka, vysokí cirkevní činitelia, ako aj stovky občanov z Bánoviec a okolia. A samozrejme pozostalí rodinní príslušníci a príbuzní. Počas rozlúčky, ako aj celý týždeň od tragickej udalosti, sa o nich starali záchranári a členovia krízového intervenčného štábu ministerstva zdravotníctva.
Treba sa dívať dopredu
Ako povedal jeho člen Radovan Bránik na jednej z minulotýždňových tlačových konferencií, je v záujme všetkých v meste aj postihnutých rodín, aby sa situácia začala normalizovať a dostávať do pôvodných koľají. „Prvotný šok a ustrnutie už prestáva, treba sa dívať dopredu, rodiny si musia nájsť nový alebo staronový spôsob, ako fungovať.“ Občanov Bánoviec označil ako veľmi súcitných a pomoc ponúkajúcich aj poskytujúcich. V príhovore to vyzdvihol aj primátor mesta Stanislav Šiko. Ako skonštatoval, táto tragédia, ktorá v jedinom okamihu zmenila mesto, zomkla občanov a poukázala na solidaritu, obetavosť a súdržnosť ľudí. Tí sa počas celého týždňa stretali pri pietnych miestach a zapaľovali sviečky a kahance, kládli kvety a vence. A najmä spomínali. Ocenil aj prácu členov krízového centra. „Zabudli na vlastné záujmy a na všetko, čo plánovali a obetavo pomáhali,“ skonštatoval primátor.
Aj Boh si zakryl svoju tvár
„V jedinej sekunde obletela našu krajinu tá najsmutnejšia správa. Aj Boh si zakryl svoje oči,“ prihovoril sa zhromaždeniu Dušan Čaplovič. A hoci pre mnohé rodiny život stratil v jednej chvíli svoju krásu, pozostalým odkázal, parafrázujúc Novomeského, že len zabudnutie znamená koniec života, smrť je len nenávratno. Väčšinu obetí pochovali v piatok 27. februára, pohreby boli súkromné. Do bánovskej nemocnice z nemocníc v Brezne a Banskej Bystrice už prevážajú aj prvých zranených. Hospitalizovaný v trenčianskej nemocnici je aj vodič autobusu Ján Minarovič. Podľa slov jeho syna Tomáša, ešte nevypovedal.
