Slovenskom otriasla tragédia nebývalých rozmerov. Slzy ešte neobschli, mnohé neobschnú nikdy a asi každý človek venoval obetiam aspoň tichú spomienku. Najmä v našom regióne, kde existuje mnoho rodinných väzieb, má udalosť mimoriadny dopad.
Prosím vás, aby ste si na obete polomskej hrôzy spomenuli aj prečítaní môjho fejtónu. Zvyčajne býva smiešny alebo aspoň vzbudzujúci malý úsmev, či úškľabok. Bude aj tento a dúfam, že ma po jeho prečítaní neodsúdite.
Ihneď po tragédii sa na všetkých televíznych a rozhlasových staniciach, a nielen tam, vyrojili humoristi. Prvou humoristickou produkciou bol výrok ministra Kaliňáka, ktorý zdôraznil, že na osudnom úseku sa nachádza súvislý úsek koľajníc. Upokojil tým občanov Polomky, že v ich okolí nepracuje v hlbokej ilegalite apačský mäsiar Geronimo, ktorého červená družina vytrhávala bielym osadníkom čerstvo uložené koľajnice, aby sa nedostali ďalej na západ.
Naša červená družina chce na rozdiel od Geronima koľajnice na západ klásť. Akurát také trocha širšie. A stavať ich chcú bývalí Komančovia.
Najprv mal podľa názoru našich humoristov prehľadný úsek štyristo metrov. Neskôr tristo. (V zime sa materiály scvrkávajú a menia svoju dĺžku). Nakoniec aj priemerne zdatný turista zistí podľa turistickej mapy a použitej mierky, že metrov je iba dvesto.
Silné sklony k matematike prejavil aj nemenovaný dikobraz, ktorý má vždy pravdu. Tie sekundy pre vodiča mu akosi nevychádzajú, nečudoval vo VUML matika nebola a naviac sa tam neprednášal predmet „cestovný poriadok“.
Inak si nemožno vysvetliť omyl v počte prechádzajúcich vlakov. Na otázku, či mieni minister dopravy Vážny po udalosti podať demisiu, odpovedal minister Vážny úplne vážne „Pcháá“.
Za dezinformáciu môžu v tomto prípade zasa novinárske hyeny. Prerušili zákerne jeho odpoveď, ktorú plánoval povedať nasledovne: „Pchám sa jednému nemenovanému do zadnice. Ešte stále existujú nevytunelované korytá a čas sa kráti. Preto o demisii neuvažujem. Ale tú signalizáciu sem strčíme, nech je trochu pokoj. Je drahá, tak nepodpíšem Ferovi vianočné odmeny a je po vtákoch“.
V pozadí a ústraní si minister vnútra nacvičoval podľa pripravenej partitúry áriu z Predanej nevesty, kde text mierne pozmenila neznáma hovorkyňa. „Znám jednu funkci, tá má dukáty, má dukáty. A Audinu a Audinu dostanu od táááty.“
Vážny zatiaľ nacvičoval dovetok: „Proč bychom sme netěšili, proč bychom sme netěšili? Když nám Robo funkci dá, funkci dá, když nám Robo funkci dáááá“.
Klincom programu bola veta najväčšieho humoristu. Znela: „Autobus nemá na priecestí čo robiť.“ Spolu s Vážnym by problém mohli generalizovať. Napríklad: „Čo sa tá loď vôbec motala po Dunaji? Čo tu nie je dosť obslužných potokov? Alebo lietadlo na pristávacej dráhe? Kto to kedy videl? Ten pilot musel byť šialený. Naviac má temnú minulosť lebo chytil letušku pred desiatimi rokmi za zadnicu“.
K humoristom sa pridal aj predstaviteľ cirkvi. Kazateľnicu si pomýlil s volebným mítingom a napadol jedného z prezidentských kandidátov. Akosi mu ušiel rozdiel medzi vecami cirkevnými a svetskými.
Zdá sa, že humoristi sa rozmohli všade a bez obmedzenia.
Len trochu pozabudli, že lístočky do urien budú hádzať aj pozostalí. A nielen oni...
VášPeter