Ebola, malária, či žltá horúčka a ďalšie africké potvory, dajte sa vypchať! Na našom území nemáte skutočne najmenšiu šancu. Naším národom lomcuje už niekoľko dní iná infekcia. Šrotovná. Slovo, ktoré sme doteraz nikdy nepoužívali, dnes omieľa snáď každý. A skoro každý niečo staré, plechové a opotrebované má. Čo zošrotovať, to zošrotovať, nech len niečo do šrotovne ide. Hlavná vec, aby to aspoň desať rokov malo. Najviac si to, chúdence, staručké škodovky a žiguláky odskákali. Smutno na svet pozerajú a v rade pri šrotoviskách z ich starunkých reflektorov slzy tečú. Ale napokon, aj tak, aspoň takto poslúžia.
A že zrazu národ slovenský omnoho častejšie s kravatami chodí? Nie, mýlite sa, to len ľuďom nové autá zháňajúcim, jazyky od štvanice po autopredajniach tak už visia. A hlavný príznak tejto choroby? Je jasný. Vyplazený jazyk a pot na čele. Áut už takmer niet skoro v celom našom regióne. Autá v bežných a nižších cenách na skladoch sú už dávno fuč. A kvóta onakvých 22-tisíc áut na zošrotovanie sa tuším aj prekoná a Guinessov rekord padne. V kuloároch u predajcov sa šepká, že aj autá, ktoré by sa už nikdy predať nepodarilo, sú už teraz v nedohľadne u zákazníkov so šrotovnou horúčkou. Zo skladov mizne úplne všetko pre národ cenovo prijateľné a len drahé limuzíny zostávajú vo výkladoch. Nuž, mafián, ten šrotovné nepotrebuje, nejakých tisíc či dvetisíc eur, tak pre tento peniaz ani vstať z postele sa mu neoplatí. Na kúpu luxusného auta je stále čas.
Dnes možno aj nové auto, ktoré by volant nemalo, z predajne by okamžite zmizlo. Predajú sa aj autíčka, ktoré už výrobcovia dopredať sa ešte nedávno neúspešne snažili.
A ešte jedno pozitívum šrotovná horúčka prinesie. Autá zo skladov sú už dávno predané, a tak, po pár dňoch šrotovania, treba takmer u každého predajcu čakať na nové z výroby aj štyri mesiace. Žiadna slasť. Byť štvrť roka bez štvorkolesového miláčika, tak to teda bohviečo nie je. Staré auto rozgniavené na kusy a možno už aj na žeravý kov roztopené a nové jednoducho v nedohľadne. Ale aspoň kardiovaskulárnym chorobám predchádzať budeme a trošku sa aj pešo zatiaľ pohneme a nielen volantom budeme točiť. Nikto túto situáciu nečakal a mnohí možno aj šomrať začnú. Najmä starší ľudia, ktorí vytúžené autíčko konečne kúpiť chcú, ak to nestihli hneď, tak niekoľko mesiacov len o ňom budú snívať.
A konkurencia? Tá je obrovská a veľmi to cítiť. Dokonca niektorí zabezpečia aj odvoz starého auta na šrotovisko, len ho treba u predajcu pristaviť. Šrotovísk tiež až tak veľa nie je a onedlho sa aj tam bude čakať v radoch. A tak stačí iba pár vecí. Značku odlomiť a doniesť papiere tam, kam patria. A čakať na nové auto. Šrotovná horúčka bude u našich občanov postupne vyliečená. Obávam sa však, aby po šrotovnej horúčke nenastal už definitívny kolaps. Autami sa všetci za pár týždňov nabažia a kto ich bude potom kupovať.
