TRENČÍN. Ich praktiky sú vynaliezavé. Prelievajú v kabínkach drahý alkohol do plastových fliaš, vymieňajú čiarové kódy za lacnejšie, odbalia nezaplatený cumlík a dajú do úst dieťaťu, alebo ukradnuté odevy naobliekajú na seba.
Kradnú občania všetkých vekových kategórií
Najviac vraj kradnú tínedžeri, dámy v strednom veku sa radi „ulakomia“ na kozmetiku. „Krém vyberú z krabičky, dajú do kabelky a prázdny obal vrátia na regál. Dokázať takúto krádež je však ťažké, pretože by sme museli preukázať, že ten krém nemala už pri vstupe do obchodu,“ tvrdí ochrankár jedného z hypermarketov.
Novým trendom je „stravovanie“ sa medzi regálmi. Podľa slov ochrany niektorí zákazníci tovar zjedia, nápoj vypijú a prázdne fľašky vrátia na policu. „Toto všetko zaznamenajú kontrolné monitory,“ dodáva sbskár, ktorý si spomína na prípad, kedy zákazník prelepil čiarový kód z najlacnejšieho DVD prehrávača na obal monitoru. Zlodejom stačí na ich úlovok niekedy iba päť minút. „Chodili k nám kradnúť aj študenti. V kabínkach poodbaľovali tovar a nahádzali tovar do ruksakov. Tu ich nesnímali kamery, ale aj tak sa ich podarilo usvedčiť a mali problémy s prokurátorom. Ukradnutú kozmetiku totiž predávali za polovičnú sumu na stanici a zháňali peniaze. Zrejme na drogy.“
Zlodejov neodradia ani kódy rôznych druhov
Hypermarkety chránia tovar kódovaním a na tri spôsoby. „Mäkké kódy v podobe malých pásikov lepia zamestnanci na skryté miesta do krabičiek či do parfémov. Jeden býva vždy viditeľný, ktorý zlodej strhne. Ostatné sa dávajú aj do vreciek či pod golier. Kódy bývajú aj zatavené a treba ich odkódovať,“ potvrdzuje príslušník SBS. Väčšina zákazníkov pozná najmä pevné kódy, pripevnené lankom. Tie chránia pred odcudzením najmä oblečenie. „Zlodeji to z rifieľ alebo kožuchov v kabínkach odstrihnú a na ukradnutý tovar si ešte niečo obnosené oblečú,“ prezrádza praktiky zlodejov. A to nie je všetko. Na zlodejov nastražili aj safery v plexisklových obaloch.
Príslušníci SBS chytia denne jedného zlodeja
Práca v bezpečnostnej službe je stresová a mnohí po čase odchádzajú. „Zlodeji si vás zapamätajú a niekedy je problém vracať sa spokojne v noci z práce domov,“ priznávajú sa. Častokrát zachránia veľké finančné hodnoty a zároveň si urobia v mestách, v ktorých žijú, množstvo nepriateľov a neprajníkov. „Vyhrážali sa mi, že si ma počkajú,“ priznáva jeden z nich. Ochrankárov v hypermarketoch nemajú v obľube ani mnohí seriózni ľudia so zlými skúsenosťami s nákupmi, čo potvrdzuje aj strážca. Podľa jeho tvrdenia, zachytených ľudí pri zvukovom alarme je denne približne desať. „Priemerne iba jeden je aj skutočný zlodej. Ostatné sú väčšinou falošné alarmy po neodblokovaní kódu,“ priznáva. Kradnúci občania odchádzajú z miesta činu po zásahu privolanej štátnej polície zvyčajne iba s malou finančnou pokutou.
Ochrankár by nemal mať ani očný kontakt
Pri výkone služby sa musia riadiť manuálom, ktorý usmerňuje, ako sa má správať k zákazníkovi. Mal by byť zdvorilý a po každom alarme pristúpiť k nakupujúcemu s vysvetlením, že sa stala nejaká technická chyba. „Bezdôvodne nesmieme nikoho upodozrievať. Kritériá na službu sú naozaj veľmi prísne,“ informuje príslušník bezpečnostnej služby. Jej členovia by nemali mať s kupujúcimi ani očný kontakt, nesmú s nimi komunikovať. „Je to ťažké dodržať, predstavte si, koľko známych denne okolo vás prejde a každý sa chce porozprávať. Ak sa však začneme rozprávať, hneď nám vytknú,“ pridáva zaujímavé postrehy z práce. Za prípadnú dohodu so zlodejom im hrozí okamžitá výpoveď a obrovská finančná pokuta.
