MILAN MAJTÁS, bývalý stredoškolský profesor, dirigent, hudobným skladateľ, hudobník sa tento rok dožíva – životného jubilea 70 rokov. Neodmysliteľne k nemu patrí cigaretka, okuliare v sedle nosa a takmer detský úsmev.
TRENČÍN. Od svojich štrnástich rokov Milan Majtás bol a zostal telom i dušou spriaznený s hudbou i spevom.
Pred dvadsiatimi rokmi (1989) hudobník a skladateľ pôsobil ako riaditeľ Základnej umeleckej školy v Trenčíne a rovných desať rokov uplynulo odvtedy, čo vykonával funkciu riaditeľa Základnej umeleckej školy v Nemšovej. Hudobno – spevácku stopu, ako vynikajúci pedagóg zanechal na mnohých svojich žiakoch.
Po vysokoškolských štúdiách ste viac ako štvrťstoročie, prežili za katedrou trenčianskeho Gymnázia Ľudovíta Štúra. Napriek tomu ste sa hudobne podieľali na príprave hudobných kompozícií. Ako sa hovorí, jablko nepadlo ďaleko od stromu.
- Talent som podedil po rodičoch. Najskôr to boli husličky, neskôr klavír a harmonika. Pri konci štúdia na bratislavskej Vysokej škole pedagogickej mojím cieľom bolo vrátiť sa domov do Trenčína. Keby som sa nebol vrátil domov, znamenalo by to odchod od poriadne rozbehnutej kultúrnej roboty. Mimochodom, začal s ňou môj otec Ján v roku 1945. Vtedy prišiel učiť do Trenčína a nebolo obdobia, že by neviedol a nedirigoval nejaký trenčiansky spevácky súbor, zbor. Najskôr učiteľský zbor, neskôr súbor pri Strojárňach 9. mája v Trenčíne. V tomto súbore som hral na harmonike. Neskôr som hudobne pôsobil aj v Lúčnici, kde som vlastne získal prvý silný hudobný impulz, zásluhou dobrého muzikanta a dirigenta Miroslava Šmída. Vo folklórnej Lúčnici som pôsobil skoro tri roky Neskôr som účinkoval v amatérskych folklórnych súboroch Pedagóg a Technik.
Viac ako štyridsať rokov v Trenčíne rezonovala hudobná dvojica harmonikárov Majtás – Trusina...?
- S nebohým Števom Trusinom sme s naším harmonikárskym tandemom zabezpečovali všetky významné hudobné sprievodné akcie v meste i vtedajšom Západoslovenskom kraji. Spoločne denne sme niekedy nacvičovali až osem hodín! Keď sme hrali, hudobnú virtuozitu si vyžadovala najmä „trasená“, veľmi obľúbená u divákov doma i v zahraničí.
Máte veľa umeleckých zážitkov?
- V roku 1955 sme na prvej spartakiáde získali tretie miesto. O dva roky neskôr sme spoločne so Števom absolvovali súťaže umeleckej tvorivosti mládeže v Bratislave, Brne, Ostrave a Prahe, odkiaľ si odnášali najcennejšie prvé miesta. S Trusinom sme vo Švédsku v roku 1965 tri týždne reprezentovali so súborom Technik temperamentný slovenský folklór. Prirodzene, že Švédi Československo navštívili recipročne a súťažili v moravskej Strážnici na známom medzinárodnom folklórnom festivale.
Hudba vám v tých časoch otvorila cestu do sveta...
- Pravdu povediac, nielen do sveta, hlavne na domáce amatérske hudobné a folklórne scény. Na základe výskumu, ale aj vlastnej hudobnej tvorby, sme interpretovali autentický temperamentný a hudobne melodický slovenský folklór, trenčiansky nevynímajúc. Ako hudobný interpret, posol československého folklóru, som precestoval s folklórnymi súbormi bezmála dvadsať krajín Európy.
Koľko rokov ste pôsobili na umeleckej scéne?
- Je to viac ako štyridsaťšesť rokov, čo sme s vysokoškolským súborom Technik na jubilejnej premiére uviedli nový tanec Cez skúšky v choreografii Hedy Šimonekovej. Autorom hudby som bol ja, vtedy dvadsaťštyriročný učiteľ. Tanečné pásmo v piatich obrazoch predstavilo rušný život študentov na vysokoškolskom internáte, kde sa svedomito učia. Prirodzene, že aj vyvádzajú rôzne veselé kúsky, ale aj takzvané predskúškové „bifľovanie“. V choreografii napríklad nechýbal doručený balík z domu. Všetci sa tešili, čo v ňom nájdu, aby sa celá skupina mohla podeliť. Napokon v ňom bolo len oblečenie.
Je známe, že ste pre spevácke zbory na veľmi solídnej úrovni pripravili úpravy piesní?
- Klenotnica slovenskej ľudovej tvorby a hudby, vrátane z trenčianskeho regiónu, bola bezodná. Napríklad na Strednej zdravotníckej škole sme v období troch rokov so speváckym zborom Holubica mieru zaknihovali výrazné úspechy. Rovnako zaujímavá bola spolupráca so študentskou tanečnou skupinou Véna, na čom mala obrovský podiel dlhoročná vedúca, stredoškolská profesorka Alžbeta Trusinová.
Okrem toho, že ste komponovali, skladali a doteraz intenzívne skladáte piesne, zakladali ste aj tanečné, folklórne súbory...
- Na odbornej strednej škole sme vytvorili 120 členný detský spevácky zbor a tanečný súbor. S tanečnou kreáciou Pred školou, pred vyučovaním v choreografii Hedy Šimonekovej a hudby, ktorú som napísal, sme v kategórii začínajúcich tanečných súborov na ústrednom kole Súťaže tvorivosti mládeže v Prahe získali prvé miesto. Aktívne som spolupracoval so známymi folklórnymi súbormi – stredoškolským Trenčanom z Gymnázia (60) a Družbou (55).
Aj teraz stále komponujem, napríklad hudbu pre Český rozhlas Brno. Doma mám veľmi veľa notových partitúr. Hudbu skladám klasickým spôsobom do notového diára. Pamätám, že skvelý známy český hudobný skladateľ populárnych piesní a muzikálov Karel Svoboda dokázal písať piesne doslova z hlavy, alebo aj modernou počítačovou technikou.
Ako dlho ste účinkovali na umeleckých amatérskych scénach a koľko máte za sebou vystúpení?
- Ak ma pamäť neklame, bolo to rovných 45 rokov. Nuž a na svojom konte mám okolo dvetisíc vystúpení, doma aj po viacerých európskych hudobných metropolách. Je ťažké vymenovať všetky konkrétne významné kultúrne akcie. Jedno je však isté, tí, ktorí spievali a tancovali, radi spomínajú na krásne prežité umelecké chvíle a s nimi spojené príjemné zážitky.