Investori majú problémy s urbárnikmi, nerobia prieskum. Hrozí im preto strata licencie na geologické prieskumné územie. Ekologickí aktivisti upozorňujú na možné hrozby.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. V okolí Kálnice v súčasnosti však geologický prieskum neprebieha. „Firma Ultra Uranium, zaoberajúca sa výskumom, doteraz nevykonala štyri plánované vrty. Má problémy s urbárnikmi. Tí ich do územia nevpustili," informoval podpredseda občianskeho združenia Brečtan Novomešťan Peter Nováčik. Firme tak hrozí strata licencie na geologické prieskumné územie. Pôdu vlastnia súkromné osoby, najmä obyvatelia Kálnice, ktorí ju do územia nechcú vpustiť. „Prieskumné práce vôbec nepokračujú." povedal Nováčik.
Radón vznikajúci pri ťažbe uránu môže zapríčiniť rakovinu pľúc
Ak by sa po geologických prieskumoch ukázalo, že v oblasti Kálnica-Selec sa nachádza dostatočné množstvo uránovej rudy, pre investorov by bola zaujímavá najmä ťažba. „Už pri ťažbe v bani dochádza k problémom s rádioaktívnym plynom radónom, ktorý vzniká pri ťažbe uránu. Ten ohrozuje baníkov aj miestne obyvateľstvo. Plyn vzhľadom na zdravie baníkov musí byť ventilovaný na povrch. Kontaminácia by sa objavila aj na poľnohospodárskych plodinách v blízkosti baní," uviedol riaditeľ Greenpeace Juraj Rizman. Radón je po fajčení druhou najčastejšou príčinou vzniku rakoviny pľúc. Viaže sa na prach, ktorý vdychujeme a môže sa viazať na citlivé pľúcne tkanivo. Podľa Rizmana, by sa radón dostával ventilovaním na povrch veľmi rýchlo a problémy by mohol spôsobovať aj v okolitých oblastiach. „Obrovské haldy, ktoré zostanú na povrchu ako nepotrebný odpad, môžu byť pre okolité životné prostredie nabezpečné svojou rádioaktivitou," varoval ekologický aktivista. Pracovalo by sa s veľkým množstvom chemických látok. Ekonomicky nie je efektívne, aby sa odpady zo spracovania transportovali na dlhšiu vzdialenosť. Rizman dodal, že v miestach úpravní sú vytvárané odkaliská, ktoré obsahujú tekuté kaly. „Tieto sú nízko rádioaktívne a sú nebezpečné aj obsahom chemikálií," upresnil.
Odkaliská sú nebezpečnou dlhoročnou enviromentálnou záťažou
Odpad na haldách a odkaliskách predstavuje pestrú zmes chemických látok. „Pôsobením dažďovej vody dochádza v týchto miestach k ďalším chemickým procesom. Zjednodušene sa to dá nazvať chemickým laboratóriom," vysvetľuje šéf Greenpeace. Pôsobením kyslých dažďov vznikajú látky a reakcie, ktoré urýchľujú vymývanie nebezpečných látok dostávajúcich sa do spodných vôd. Tie potom kontaminujú pôdu. „Odkaliská, ktoré vznikli pri ťažbe v Českej reopublike, obsahujú milióny metrov kubických rádioaktívnych kalov a zaberajú v blízkosti baní desiatky hektárov pôdy," informoval Rizman. O haldy sa treba starať desiatky rokov a niektoré z chemikálií sú pre človeka a životné prostredie nebezpečné aj po veľmi dlhej dobe. Jedná sa o trvalú enviromentálnu záťaž. „Skúsenosti z cudziny hovoria, že prevádzkovatelia zodpovední za ťažbu si na miestach odkalísk začali privyrábať aj spracovaním iných typov odpadov. V Mydlovaroch na takýchto miestach ukladali napríklad aj teplárenský popolček," dodal.
Vyťažený urán chcú predávať
Ani po spracovaní v úpravni rúd, ktorú na Slovensku nemáme, by sa nedalo vyprodukovať jadrové palivo. „V úpravni by sa materiál iba rozomlel a pomocou kyselín a žieravín chemickým procesom vyseparoval produkt, ktorý sa volá žltý koláč. Ani tento produkt sa však ešte nedá použiť v jadrových elektrárňach. Urán vo forme žltého koláča treba ešte obohacovať v zariadeniach, ktoré zrejme na Slovensku nikdy mať nebudeme," informoval Rizman. Tieto zariadenia si veľmoci veľmi strážia. Podľa slov riaditeľa Greenpeace sa ani neuvažuje nad tým, že by sa obohacovanie uránu niekedy na Slovensku dialo. „U nás chcú ťažiť zahraničné spoločnosti, ktoré by vyťažený a čiastočne spracovaný urán na trhu mohli predať," dodal Rizman.
