V trenčianskej knižnici sa stretla trojica známych slovenských spisovateľov so svojimi čitateľmi.
TRENČÍN. V komornom prostredí Verejnej knižnici Michala Reštku v Trenčíne stretla trojica známych slovenských spisovateľov Rudolf Dobiáš, autor fantasty a sci fi literatúry Štefan Konkoľ a bývalý redaktor, učiteľ a autor bájok, legiend, grotesky, rozprávok a prózy Ján Lenčo (75), rodák zo Žiliny.
Stále vitálny Lenčo, ktorý začal písať prózu už ako štrnásť ročný a literárne debutoval knihou miniatúr Cesta na morské dno (1966), nateraz píše intelektuálnu epiku zameranú proti neľudskosti, bezpráviu, diktátu, útlaku a neslobode. Svoje recenzie a kritiky začal uverejňovať v 50. rokoch minulého storočia. Autor literatúry faktu, románov a sci fi diel má na svojom konte takmer tridsať knižných titulov. Lenčova tvorba zasiahla do kontextu slovenskej literatúry zbierkou sci fi próz - štyridsiatimi poviedkami Socha z Venuše, keď rozbúrila hladinu a vytvoril si nepriateľov. Po románoch Rozpamätávanie, Zlaté rúno, Odyseus, bronz a krv, či Roky v kine Úsmev vo svojich literárnych dielach nastoľuje mnohé otázky ľudského bytia - života, smrti, pravdy, spravodlivosti, túžob a citov, slovom všetkého, čo človeku pomáha, ale i bráni v sebarealizácii.
Počas stretnutia čítavý autor, so zaujímavo napísanými a kompozično vymyslenými príbehmi vo svojich knihách prítomnému auditóriu prezradil: „ Prosím pomôžte mi. Chcem si čo najskôr v Trenčíne na jeden dva roky prenajať byt. Skrátka, chcem tu žiť. V Žiline je to na nevydržanie, potrebujem sa z tohto mesta dostať do Trenčína, do jeho verejnej knižnice, prosím, aby ste ma prijali." Na Lenčove slová kontroval spisovateľ Rudo Dobiáš myšlienkou: „ A prečo do prenajatého bytu? Kúp si byt v tomto historickom meste." Žilinský spisovateľ Ján Lenčo, ktorý si nikdy nezakrýval oči a nemaľoval vo svojich dielach medové motúzy popod nos s úsmevom skromne doložil: „ Kúpil by som byt, avšak chýba mi na kúpu dostatok eur."
Autor: Alexander Cibula