Máte doma starú nepojazdnú mrcinu? (Samozrejme, nemyslím manželku, ale auto). Odpredajte ho štátu za „šrotovné“ a získate bonus od všetkých daňových poplatníkov na nákup nového tátoša. Na auto vám prispejú všetci, ktorí auto nikdy nemali, nemajú a v budúcnosti ani nechcú mať. Dedko z Vlčieho vrchu, či kojenec zo Suchej nad Parnou. Doteraz som poznal poplatky ako „štartovné“, „pohrebné“, prípadne nespisovne povedané „parkovné“. Ale šrotovné? Ide naozaj o novinku. Prídete so svojím autom na pľac určený všeobjímajúcim ministerstvom hospodárstva a po krátkom administratívnom procese, dostanete bumážku pre predajcu nových áut. Ten vám podľa nálady odčíta z kúpnej ceny nového od 1500 do 2000 európskych dukátov. Zamestnanosť v Bratislave, Trnave a Žiline sa ako-tak udrží a volebné preferencie, ak nevzrastú, aspoň chvíľu nebudú klesať. Lenže kríza je ošípaná. (Po našom sviňa). Nedotýka sa len výstavných skríň nášho priemyslu, ale každého bez rozdielu. Aj potravinárov, textilákov, stavbárov – vlastne každého, okrem volených zástupcov ľudu. Tí sú finančne za vodou, jedna kríza hore - dolu, veď sa vlastne nič nedeje, v Bruseli stále platia ostošesť. A preto navrhujem razantné riešenie prinášajúce oživenie v hospodárstve, ktorému moloch úpadku dýcha na chrbát. Navrhujem zaviesť „handrovné“. Textilný a odevný priemysel sú na kolenách, kvôli dokazovaniu tejto skutočnosti netreba z Trenčína ani päty vytiahnuť. A tak by mala vláda urýchlene zaviesť handrovné. Prídete na výkupné miesto so starými vygajdanými a patrične preprdenými teplákmi a pracovník handrošrotu vám vystaví potvrdenie. Na základe potvrdenia dostanete u Vietnamca poľské šuštiaky, prípadne u Poliaka čínske so zľavou, ktorú určila vláda. Háčik je v tom, že tepláky nemajú ŠPZ – tku, ale doriešenie takéhoto banálneho problému bude pre našich ministerských úradníkov malina a do troch rokov uzrie svetlo sveta príslušná vykonávacia vyhláška. Aj stavebníkom treba pomôcť. Doveziete do zberne táčky plné stvrdnutého betónu, prípadne sadry a dostanete poukaz na odber jedného vedra čerstvého, ešte tekutého. A čo potravinári sú od macochy? Treba zriadiť „pomyjné“. Za vedro neskonzumovaného jedla poukážka na škatuľku Lunexu.
Poukážka na Lunex má logiku. Keby bola na párok mohli by sa divoko búriť vegetariáni. Z vlastnej skúsenosti viem, že s vegetariánmi si nenačim začínať. Pri bravčovom rezni bývajú agresívni a motajú akési bludy o sóji. A preto sa prihováram za Lunex. Ak mi čosi chýba, tak je to absencia verejnej súťaže na logo šrotovného. Nejaký ten miliónik do kasičky za jeden vyfarbený štvorček a tri písmenká by sa doma celkom hodil. Lenže ministerstvo už na nástenke nemalo voľné miesto, a tak sa logo nekoná. Škoda. Keby bolo logo, hneď by sa oduševnenejšie šrotovalo. Aspoň heslo mohli zverejniť. Napríklad: „Šrotovaním za mier!“ alebo „V šrote je naša budúcnosť“, prípadne „Šrot – vedúca sila našej spoločnosti“. V podstate sa niet čoho báť. Ministerstvo hospodárstva posunulo problém ministerstvu životného prostredia. To sa veľmi exaktne vyjadrilo, že situáciu „mapuje“. A stanovisko k peniazom chýbajúcim v šrotoviskách vydá dnes. Živo si predstavujem ministerského úradníka, ktorý celý víkend mapoval. Ten príde do práce úplne zmapovaný. Je len otázkou času, keď bude tento šrotovný nezmysel ukončený vďaka neudržateľnému nedostatku financií vo výkupniach. Príslušní (a poslušní) ministri sa víkendovo hlboko zamyslia a vydajú vyhlásenie typu: „No čo už? Akosi to nevyšlo.“ A občan, ktorý veril vyhláseniu o šrotovnom, ale neprišiel medzi prvými, si o dôveryhodnosti papalášov pomyslí svoje.
Čo asi? Nechcem ani odhadovať, lebo aj papier má svoju česť.
