Riznera trápil stav roľníkov a sedliakov, každú nedeľu ich vzdelával

Zemianske Podhradie. Medzi výnimočné osobnosti slovenského knihovníctva a bibliografie patril Ľudovít Vladimír Rizner, učiteľ, bibliograf, etnograf, historik, vedecký pracovník, redaktor a spisovateľ. V evanjelickom kostole začala spomienková slávnosť bohoslužbami a po nich svojim príspevkom o živote a diele Riznera vystúpil historik Jozef Karlík.

Ako v prednáške skonštatoval, Rizner sa narodil v roku 1849 v evanjelickej a učiteľskej rodine a už ako dvadsaťročný pokračoval v rodinnej tradícii a začal učiť v Zemianskom Podhradí. Jeho brat Karol bol otcom úspešnej spisovateľky Ľudmily Podjavorinskej. Svojou prácou nadviazal na vzor Jana Amosa Komenského. Počas učiteľskej praxe kritizoval prísne memorovanie a propagoval intenzívnu školskú i mimoškolskú pedagogickú a kultúrno-osvetovú činnosť. U žiakov sa snažil vzbudiť prirodzený záujem a nové poznanie.

Karlík pripomenul, že Riznera ako vzdelanca trápil stav nevzdelaného a prostého dedinského ľudu, a tak každú nedeľu učil roľníkov a sedliakov ako prekonávať ťažkosti každodenného života a ako sa najlepšie starať o hospodárstvo, ale aj domácnosť. Viedol rôzne vzdelávacie besedy a aktívne prispieval do časopisov Orol, Obzor, Slovenské pohľady a do Národných novín. Snažil sa pozdvihnúť dedinský ľud aj zakladaním školských a obecných knižníc na celom Považí. Silné maďarizačné vplyvy na čele s Uhorským vojskom však všetky knižnice zlikvidovali. Nástupom maďarizácie sa musel okrem kníh vzdať aj svojho učiteľského povolania. Počas tohto obdobia sa neutiahol do ústrania, naopak začal rozvíjať svoje bibliografické tendencie a rozširovať osobnú knižnicu, ktorej časť v súčasností vlastní Slovenská národná knižnica v Martine a Univerzitná knižnica v Bratislave.

Na pôdu knižničného a bibliografického života vstúpil svojím najvýznamnejším dielom s názvom „Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do roku 1900“. Pracoval na nej štyri desaťročia a dokončil ju krátko pred smrťou. Slovensko v tom čase nemalo nikoho, kto by túto náročnú úlohu zvládol. Nachádza sa v ňom každá vydaná zmienka o Slovákoch, čím chcel Rizner našu históriu zachrániť pre budúce generácie. Vysoko cenené sú aj Riznerove vstupy do inonárodných bibliografických projektov a programov.

Rizner pre dejiny slovenských knižníc a knihovníctva spravil výnimočnú službu, ktorá tvorí jadro celého knihovníckeho sveta. Bol tvorcom bibliografického systému, zakladateľom retrospektívnej a súbežnej slovenskej národnej bibliografie a predovšetkým vynikajúcim učiteľom. Riznerov život a práca je charakterizovaná trpezlivosťou a pokorou a tým, že celé svoje srdce venoval ľudu. Zomrel na rakovinu a posledné slová napísal 7. októbra 1913.

Spomienkové slávnosti zorganizovala Obec Zemianske Podhradie, Cirkevný zbor ECAV v spolupráci s Trenčianskym osvetovým strediskom a Národným bibliografickým ústavom.