Článok pokračuje pod video reklamou
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. V rámci medzinárodného hodnotenia sa 17. marca na diaľku popasovali so svojimi rovesníkmi zo 68 krajín všetkých kontinentov. Celosvetového testovania sa mohli zúčastniť iba deviataci, ktorí už dovŕšili pätnásť rokov.
Najväčšej medzinárodnej štúdie na svete sa zúčastnilo dvadsaťšesť žiakov Základnej školy na Ulici kpt. Nálepku. Projekt hodnotenia žiakov (PISA) organizuje Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj OECD a uskutočňuje sa v trojročnom cykle od roku 2000. „Celosvetového testu sa zúčastnilo spolu tristotisíc žiakov z deväťtisíc základných škôl v 68 krajinách. Slovensko reprezentovalo päťtisíc žiakov, medzi nimi aj naši deviataci,“ povedala školská koordinátorka projektu PISA Ľubica Valová v Novom Meste nad Váhom.
Test hodnotí pripravenosť žiakov na život v dospelosti
Ako vysvetlila Valová, cieľom niekoľkohodinovej previerky bolo zistiť praktické vedomosti žiaka, jeho schopnosť včleniť sa do bežného života ako aj ich čitateľskú, matematickú a prírodovednú gramotnosť. Aj preto sa v približne päťdesiatich otázkach nachádzali zaujímavé úlohy spojené s praktickým životom. „Žiaci sa museli dokázať orientovať v telefónnych poplatkoch, skladali kachličky s do seba zapadajúcim ozdobným vzorom, logicky spájali potrubia, vyberali texty z filmových recenzií a skúmali šancu vyhrať v lotérii so 40 loptičkami. Dokonca počítali zlomky spojené so slepeckým Braillovým písmom a v úlohách riešili povinnosti v domácnosti. Pozoruhodné bolo aj zadanie, v ktorom počítaním počtu zacvrlikaní cvrčka určovali vonkajšiu teplotu,“ informovala Valová.
Testy priniesol kuriér
Testy dostali žiaci v jazykoch jednotlivých krajín. Na vypracovanie mali s prestávkami štyri hodiny. Do školy ich priniesol kuriér. „Učivo, ktoré sme v škole preberali, bolo spojené v teste so životnými situáciami. Ja som mala veľa otázok z prírodovedných predmetov, matematiky však bolo málo. Riešila som úlohy z ekológie a zadania s pravekými skamenelinami. Problémy v úlohách boli zaujímavé,“ povedala deviatačka Katarína Hrušovská.
Žiakov prekvapilo, že každý mal iný test a dokonca aj počet otázok bol rôzny. „Niekto mal 52 otázok, niekto až 62, iní žiaci menej. Zameranie testov bolo rôzne, po ich vypracovaní sme toho mali naozaj dosť. Mali sme vyhľadávať najmä množstvo informácií v texte,“ povedal Ján Miček. Podľa deviatakov bolo otázok naozaj priveľa. „Už sme sa pri konci nedokázali ani poriadne sústrediť. Posledných 20-25 minút bolo strašných, nevládali sme,“ dodali svorne na margo celosvetovej písomky.
Slovenskí deviataci sa zatiaľ nemajú čím chváliť…
Výsledkom tejto medzinárodnej štúdie vzorky žiakov z celého sveta je detailná analýza úspešnosti riešení. Žiaľ, Slovensko sa zatiaľ nemá v tomto smere čím pochváliť. V poslednej celosvetovej previerke v roku 2006 sme v čitateľskej gramotnosti patrili podľa OECD PISA k podpriemerným krajinám a za nami skončili krajiny Katar, Azerbajdžan, Thajsko, Jordánsko a ďalší. V tomto smere sa najhoršie umiestnil Kirgizsko.
Najlepšou krajinou v čitateľskej gramotnosti sa stala Kórea, pred Fínskom a Hong Kongom. O niečo lepšie sme sa v roku 2006 umiestnili v matematickej gramotnosti, na 26. mieste z 57 krajín. Najlepší matematici boli na Tajvane, vo Fínsku a v Hong Kongu, najhorší opäť v Katare a Kirgizsku. Podľa OECD PISA sme podpriemerný výkon v poslednom testovaní dosiahli aj v prírodovednej gramotnosti, kde sme sa umiestnili na 30. mieste. Najlepšie bolo Fínsko, pred Hong Kongom a Kanadou. Posledný bolo Kirgizsko.
Vo všetkých troch častiach testu gramotnosti nás prekonala aj Česká republika, ktorá okrem čitateľskej gramotnosti bola v ostatných kritériách hodnotená ako nadpriemerná krajina.
