elektrické vláčiky.
Najpostihnutejšou skupinou sú tí, ktorí sa rozhodli upísať svoju dušu rybárom.Dlhoročný kamarát a značne pokročilejší senior ma už dlhšiu dobu presviedča, aby som sa aj ja dal k „tichým“. Nezlomil ma mojou láskou k pečeným pstruhom ani k čerstvému vzduchu. Zlomilo ma jeho zdôvodnenie, že stačí si vziať udice, čižmy a pršiplášť a možno z domu vypadnúť na neoveriteľne dlhú dobu. Naviac na neoveriteľné miesto. („Vieš miláčik tam nebrali, tak sme šli na Bodovku... A podobne“).
Alibi sú nepriestrelné. A tak ma nakoniec dostal a súhlasil som, aby mi priniesol prihlášku za člena Slovenského rybárskeho zväzu. Desiatu kópiu piatej tiež kópie som očami letmo prebehol, poďakoval som mu a hybaj domov vypĺňať vstupenku do raja ticha a nebývalých úlovkov.
Toľko údajov nechcú od vás ani v žiadosti o sobáš. V žiadosti o sobáš napríklad od vás nik nepožaduje mobilné telefónne číslo, či e-mail. Klenot prichádza o pár riadkov neskôr. (Citácia). „Dávam svojím podpisom súhlas MsO SRZ v ...aby zaznamenávala, usporadúvala, vyhľadávala, prehliadala, preskupovala, využívala a poskytovala ústredným orgánom SRZ, Sekretariátu rady SRZ, Ministerstvu životného prostredia a Ministerstvu vnútra moje osobné údaje. Súhlas je platný počas môjho členstva v SRZ. Po ukončení môjho členstva v SRZ súhlasím s archiváciou mojich osobných údajov pre potreby SRZ.“
Ihneď som nadobudol presvedčenie, že sa chcem stať členom vysoko utajovanej strategickej inštitúcie, ktorá má na starosti bezpečnosť štátu. V zozname inštitúcií, ktoré o mňa prejavia záujem ihneď po chytení prvej podmierkovej belice mi chýba už len Ministerstvo obrany. Belica by mohla mať za žiabrami mikrofilm s fotkami Zábrania a prešmykla by sa nič netušiacim agentom Vojenskej kontrarozviedky až do Čierneho mora. Tam by ju vylovili členovia elitnej jednotky Seals sediac s udicami v námorníckych maskáčoch na prove amerického torpédoborca. Ulovenie kapra je nutné nahlásiť ústrediu CIA a KGB. Pstruhy a zubáče sa hlásia naviac MOSSAD – u.
Aj koniec prihlášky má svoje čaro. Znie: „Podpis som vykonal bez nátlaku“. Ihneď som si predstavil ako niekoho mláti manželka v kúte pogumovaným káblom a reve naňho: „Včelári alebo holubári !? Ale niečo podpíšeš!“ A prásk! ďalšia rana hadicou po chrbte.
Asi sa dám predsa len k rybárom. Vo vani som zistil, že celkom dobre dýcham žiabrami. Naviac mi podozrivo začali chutiť červíky, pandravy a rôzne farebné sušené muchy. U rybárov sa nemám čoho báť. Veď všetko bude písomne podchytené v archívoch uvedených inštitúcií. Spokojne môžu spávať aj ryby. Všetci budú zaznamenávať, usporadúvať, vyhľadávať, prehliadať, preskupovať, využívať a poskytovať moje osobné údaje štyrom rôznym inštitúciam, a to je naozaj poriadna fuška.
Odkazujem všetkým šupinatým obyvateľom Hrona, Váhu, Ipľa, Ondavy i Dunaja. Niet sa čoho báť. Šepká sa, že úradníci kohosi vyhľadali a momentálne ho prehliadajú a preskupujú. Háčiky s návnadami nehrozia. Najprv sa musí vybaviť administratíva.
Šťastnú plavbu, šupináči.