ho snáď nebudú biť iba na kostoloch. Možno znova na všakovakých extra gatiach sa objavia.
Vracajú sa aj výtvarné trendy. A tentoraz po riadne dlhej dobe. Trvalo rovných sto rokov, kým k nám zavítal opäť kubizmus. Africké umenie ho pôvodne rozbehlo. A aj mnohí ďalší majstri z Európy. Strohé a hranaté, také veru to kubistické umenie bolo. A predstavte si, najslávnejší novodobý výtvarník tohto zašlého štýlu sa vynoril úplne nečakane v našom okresnom meste. Určite dlho študoval, keď až po takej dobe si trúfol objaviť sa na scéne. Ale vyšlo to. Ani najväčšie hviezdy kubistického maliarstva by sa za neho nemuseli hanbiť. Cézanne, Picasso, Braque, ale aj český Emil Filla či Bohumil Kubišta svoju kariéru nerozbehli takým slávnym dielom ako novomestský umelec. Jednoducho, bomba kubizmu. Gigantický, nadrozmerný, pútavý. Niekoľkometrový obraz, ktorý chytí za srdce a hneď na prvý šup. A aj zaradiť ho ku štýlu bolo veľmi jednoduché. Dielo doslova ako vystrihnuté z encyklopédie výtvarného umenia. Neperspektívne zobrazenie skutočnosti do základných stereometrických tvarov. To píše múdra kniha o kubizme. Vystihol to na chlp presne, je to fakt génius.
A začal riadne horúco, rovno ženským aktom. Veď to už všetci poznáte. Obyčajná „sprosťáreň“. Kosoštvorec na podivný spôsob.Akurát, priznám sa, tento umelec vie o kubizme asi toľko, čo ja o množení sa prvokov v dvadsiatej siedmej galaxii juhovýchodne. Nič. A možno práve preto ten velikánsky nápis za svojím obrazom. Škola. Asi mu vzdelanie chýba a chce tak študovať. A my mu v tom bránime. Neľudský národ brániaci mu zmúdrieť. Aspoň tých päť písmen „vymordoval“, aby sa úpenlivo ozval a pripomenul nástojčivo. Škola, prosím, škola. Musí to byť stres, chcieť sa učiť, a nemať sa kde. Výtvarné školy, berte ho, je váš. Takých talentov niet. Ani školu nemá a už takéto obrazy mydlí. Akurát škoda, že jeho „plátno“ na plastovej chodbe viac ako takmer štyridsať tisíc stálo. Nie však z jeho vreciek.
A možno mu krivdíme a chlapec matematiku zopakovať si chcel. Kosoštvorce sú zákerné. Predstavte si, všetky strany rovnaké a ešte aj jeho uhlopriečky sú na seba kolmé. A aby to nebolo všetko. Ešte aj v strede sa tie uhlopriečky pretínajú. Beštie! A to si treba pamätať. Toto všetko! O jednom kosoštvorci. No, kto by nemal z toho horúčku, blúznenie, halucinácie? Je tmavá noc a chcel sa asi vyvetrať. Taká geometria spôsobujúca muky. Ešte aj pri nočnej prechádzke mestom ho sprevádzajú mory. Pre neho nočné, pre nás, nepriateľov kubizmu, denné. Po návšteve jeho obrazárne na Ulici kpt. Nálepku aj na výtvarné umenie asi zanevrieme. Kubizmus v jeho podaní. Hnus v podaní vulgárneho vandala. Nadaného autora môžeme len ľutovať. Výtvarné umenie študovať kde nemá. Školy niet. A ešte aj matematika ho kvári, morí a teploty z nej dostáva. Možno, horúci a vriaci čaj mu pomôže. Dúfajme, že si ho vie náš hypertalent s výtvarno-geometrickými sklonmi aj uvariť. Určite si šálku položí na zem do kúta svojej detskej izby. Veď čo, pre neho ideálne miesto na zohriatie si liečivého čaju s dobrými bylinkami. Pravouhlý roh. A v rohu je predsa 90 stupňov. Jemu aj taká teplota postačí...
