Obrazy voňajúce človečinou a oráčinou, kumšt Martina Jonáša

Tento krát v priestoroch Mestskej galérie v centre historického jadra vystavuje Ivan Melicherčík, ktorý sa zberateľstvu venuje vyše tridsať rokov, predstavil všetky Jonášove diela, ktorými disponuje.

TRENČÍN. V utorok 17. marca v rámci vernisáže ožila galéria tridsiatkou zaujímavých pestro farebných obrazov ikony - svetoznámeho insitného výtvarného umelca z Kovačice Martina Jonáša (1924 - 1996). Zároveň spoločne s vicepremiérom Dušanom Čaplovičom, autor knihy Ivan Melicherčík, uskutočnil „promóciu" knihy Kumšt M. Jonáša trsou kovačickej zeme.

A ako sám insitný maliar Jonáš, pokiaľ žil Melicherčíkovi do knihy uviedol túto myšlienku: „ Maľujem tak, ako žijem a rozmýšľam. V skutočnom živote a vo vlastnom nazeraní na svet pramenia moje obrazy, v ktorých hlavnú úlohu hrá Človek."

Najpozoruhodnejší zjav insitného umenia

Maliarov - samoukov má srbská dedina Kovačica vo Vojvodine veľmi veľa. Z toho pramenia i obrazy vytvorené Martinom Jonášom. Viac, ako pol storočie ho lákal charakter metropoly, osobitosť, nápaditosť pre farbu, bystrosť kovačických sedliakov.

Jonáš sa stal jedným z prvých priekopníkov skupiny juhoslovanských naivistov. Autentickou mierou imaginácie sa už ako mladý muž Jonáš, zaradil medzi najpozoruhodnejšie zjavy insitného umenia bývalej Juhoslávie. Jeho obrazy visia v galériách desiatkach štátov všetkých kontinentov.

Pestrý život Martina Jonáša

Osciloval medzi maliarskym stojanom a poľom. Tvrdá práca, dala jeho osobitému výtvarnému jazyku základný tón. Pri prehliadke výstavou defilujú obrazy. Každý z nich je esenciou príbehu v priestrannej Banátskej roviny zo salašmi, usadlosťami, poľnými studňami, kŕdľami husí, oviec. Bol to skutočne výnimočný maliar samouk. Prvý raz vystavoval ako dvadsať osem ročný, keď predstavil Žatvu na Banáte a Pole v neskorej jeseni, v rámci 150. výročia založenia obce slovenskými kolonistami.

V roku 1978 maliar navštívil známu herečku Ursulu Adress, ktorá kúpila od Jonáša do svojej rímskej vily niekoľko obrazov. V tejto súvislosti nám autor výstavy Ivan Melicherčík pripomenul: „ Martin mi počas jedného rozhovoru povedal, že ak vezme štetec do rúk nikto ho už nemôže zastaviť.

A keď predstúpi pred maliarsky stojan je obraz už v ňom hotový. Na rozmere nezáležalo. Buď bol ako pohľadnica, alebo mal dĺžku päť metrov, ako svadba, ktorá visí vo Švajčiarsku!"

Výnimočný opus - tritisíc malieb

Po kovačickej insitnej ikone - Jonášovi, ktorý zomrel vo svojich 72 rokoch zostala obrovská zbierka kresieb, grafík, akvarelov, olejomalieb, v ktorých vzdal hold človeku a žírnej zeme rodného Banátu. Svojím dielom, akýmsi opusom aj po smrti sa právom radí medzi najvýznamnejšie osobnosti, írečitých maliarov so šťavnatým nárečím dolnozemských Slovákov, ktoré zodpovedá ťahavým piesňam roviny a náznakovému tvrdému humoru juhoslovanského naivného umenia, ale aj medzi koryfejov svetovej insity.

Po prehliadke výstavy človek odchádza s príjemným pocitom toho, čo videl, čo vpil očami, čo prečítal - emotívny náboj, jasnú logiku, kus nostalgie, ale aj šibalstva. Nadobudol dojem, že videl obrazy voňajúce človečinou a oráčinou.

V Jonášovej tvorbe neexistujú utopické osoby, neprenáša na plátno fantastické sny. Skrátka, v tvorbe zostal humanista a realista, ktorého tvorba okysličila a pohladila dušu. Ojedinelá výstavy insitného umenia maliara s vlastnou poetikou Martina Jonáša z Kovačice v trenčianskej Mestskej galérii potrvá do 5. apríla.