Naši zákonodarcovia sa do odovzdávania polročných hodnotení vzdelaniachtivej mládeže pokúsili vniesť niekoľko nadštandardne veselých prvkov. Máme vysvedčenia s číslovkami, s textami, slovenské, maďarské, obojaké, zle gramaticky preložené – jednoducho všakovaké. Ak sa náhodou prváčik od Komárna presťahuje s rodinou do Zuberca a vytasí sa tam so svojím vysvedčením bude musieť špeciálna komisia navštíviť senilného baču Ondra, ktorý kedysi dávno pásol na puszte a bača vyriekne odborný posudok na predostretý dokument: „Nuž, junáčik, marhajó. Ale viacej marha ako jó“. Týmto výrokom škola definitívne zažehná vidinu národnostnej trenice a mladý Dežko bude mať za chvíľu viac kamarátov ako mal na Dolniakoch.
Záverečné znaky stavu nášho školstva na polroku:
1/ Všetci neveriacky gúľajú očami, čo sa to zasa deje.
2/ Najviac prevracajú buľvy úradníci, ktorí tragikomédiu spôsobili.
3/ Intenzita čudovania sa nad hlúposťou reforiem klesá smerom dolu. Prváčik sa takmer nečuduje, len ak by začul nejaké nespisovné výroky doma v rodine.
4/ Po skončení každého štúdia, bez ohľadu na dosiahnutý stupeň vzdelania, vykonáva absolvent prácu, ktorej nerozumie, lebo takú špecializáciu neštudoval. Tých pár rojkov, ktorí sa snažia vykonávať prácu, ktorej rozumejú treba ihneď vyraziť z podniku aby nenakazili ostatných.
6/ Z bodu 5 logicky vyplýva, že najvplyvnejšie posty postupne obsadia ľudia, ktorí ani nevedia, prečo tam sú. Učebnicovým príkladom je menovanie Kataríny Mičianovej šéfproducentkou športu (!) v slovenskej televízii. Vyštudovala Drevársku fakultu vo Zvolene. Opodstatnenie by tu bolo, veď najznámejšími slovenskými športovcami boli Lomidrevo, Bukovinský, Dubovský, Javorský a Miesiželezo. No a aby sa čo najskôr vžila do roly, začala od začiatku v praxi využívať výsledky svojej diplomovej práce na tému platieb platobnými kartami v istej zvolenskej nálevni. Po čase bude určite všetko v poriadku, nástupný plat dvetisíc eur ju pozitívne motivuje k pracovne bezsenným nociam. Kultúru by mohol viesť nejaký strojár, ktorý do včera kalil tankové laufy v dubnickej eSeMZetke a diplomovku si robil na tému: „Prejavy ornitológie na najvyšších miestach.“ Ak bude chodiť čisto súkromne na kávičku so šéfkou sokoliarov, tak čo je koho do toho?
Nuž čo?! Každý by mal robiť niečo čomu rozumie. Akosi ma bolia oči. Musím zájsť ku gynekológovi.
