Jarmila Dicová-Ondrejková: Vo svojich predstavách musím zostať dieťaťom

NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Svoj talent rozvíjala na hodinách výtvarného majstra Juraja Kréna. Neskôr študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde sa stretla s ďalším významným novomestským umelcom Petrom Matejkom. Maľbu študovala u profesora Dezidera Millyho a ďalšie štyri roky v oddelení voľnej grafiky a knižnej ilustrácie u profesora Vincenta Hložníka. Dosiaľ ilustrovala viac ako 60 kníh pre deti a mládež. Svoje obrazy vystavuje doma i v zahraničí, napríklad v Bratislave, Martine, Prešove, Piešťanoch, ale aj v Káhire, Berlíne, Viedni a Zürichu.

Čo ovplyvnilo, že ste sa stali výtvarníčkou?
- V našej rodine je vzťah k výtvarnému umeniu v rôznej forme tradíciou, takže už v detstve som mala možnosť rozvíjať svoje danosti. Keď som sa na gymnáziu rozhodovala čo budem ďalej študovať, zvíťazila láska k umeniu. V Novom Meste nad Váhom som dostala základy, ako narábať s kompozíciou, ako pristupovať k portrétu a ku krajine. Moje návštevy v ateliéri výtvarného majstra Juraja Kréna sú základným kameňom v mojom výtvarnom prejave.

Ilustrovali ste množstvo detských kníh. Spomínate si, ako ste sa k tejto práci dostali?
- Už v škole v piatom ročníku som ilustrovala detskú knižku a tejto tvorbe sa venujem dodnes. Okrem detských kníh som dostala ponuky aj na ilustrácie pre školské učebnice.

Kresliť pre malé deti nie je ľahké. Vyžaduje si to bohatú fantáziu. Odkiaľ čerpáte inšpiráciu?
- Musím sa vo svojich predstavách stať dieťaťom, vnímať svet detskými očami. Ilustrovala som šlabikár pre prváčikov, ale i prváčikov osobitých škôl, ktorým bolo treba venovať rozšírenú pozornosť, ale o to vďačnejšie novú knižku privítali. Pracujem aj na ilustráciách pre lužickosrbské deti. V tomto prípade svoj záujem sústredím na tradície ľudu tejto krajiny. Pri tvorbe mi pomáhajú vlastné spomienky na detstvo strávené na dedine, história či príroda. Témou jednej série mojich obrazov boli napríklad vtáky ako symbol slobody.

Venujete sa však aj inej umeleckej činnosti.
- Striedanie ilustrácie, malej rozmerom a prácam v monumentálnej tvorbe ma vždy priťahovalo. Monumentálnou tvorbou som dotvorila viacero priestorov technikou štukovej maľby, keramiky či art protisu.

Pracujete na takýchto veľkých projektoch výlučne sama?
- Veľa prác som realizovala spolu s manželom, akademickým maliarom Mikulášom Dicom. Naše výtvarné diela zdobia mnohé školy, kaviarne, spoločenské inštitúcie. Spolupracovala som aj so svojou dcérou, taktiež výtvarníčkou Dašou Dicovou-Bacmaňákovou.

Ste hrdá na to, že vaša dcéra vás nasledovala pri výbere svojej profesie?
- Každý rodič je hrdý, keď dieťa úspešne pokračuje v jeho práci. Výtvarná duša bola vždy v nej.