RUDNÍK. Nevšedné podoby prútia je názov podujatia, na ktorom sa už tretí rok stretli milovníci prútikárskeho remesla. Jeho návštevníci mali možnosť nielen obdivovať klasické i netradičné výrobky z prírodného materiálu. Fantázii prútikári medze nekládli a tak mohli všetci obdivovať okrem klasických košíkov aj veterný mlyn, vŕbu, kohúta, páva, korytnačku, kvety, krčahy a demižóny, motýle, topánky či snehuliaka. Všetko upletené z prútia.
Návštevníci mohli tiež sledovať majstrov prútikárov, ktorí predvádzali svoje remeslo v rámci tvorivých dielní a tí, ktorých pletenie nadchlo, si ho mohli vyskúšať na vlastnej koži. Návštevníci rozhodli aj o najlepších troch vystavených kúskoch z prútia.
Starosta obce Jaroslav Ferianec povedal, že tento rok predviedlo svoju tvorbu 17 vystavujúcich, pričom ich počet každým rokom stúpa. „Tento rok sme mali dokonca problémy s priestorom. Každý prútikár totiž potrebuje okolo seba dostatočne veľký priestor na prácu," povedal. Starosta potvrdil, že prútikárstvu sa síce venujú najmä starší ľudia, ale čoraz viac mladých má záujem naučiť sa remeslo na rôznych kurzoch a workshopoch.
Ľudia stále chcú poctivé výrobky z prútia
Jaroslav Rehorčík je nielen v Rudníku známym košikárom a majstrom prútia. Popri tradičných výrobkoch sa rozhodol vyrábať aj predmety netypických rozmerov a podôb. V roku 2001 uplietol korbáč dlhý 27 metrov, ktorý zapísali aj do knihy slovenských a českých rekordov. O dva roky neskôr sa o prvenstvo pokúsil s 217 cm vysokým prúteným košom. „Prútikárstvu sa venujem asi 40 rokov, počas ktorých som sa stále zdokonaľoval. Svoje remeslo, ktoré je mojim koníčkom, predvádzam aj na jarmokoch," povedal.
Dlhoročný prútikár si myslí, že je dôležité vyrábať nielen predmety funkčné, ale aj esteticky krásne. Ľudia vraj majú stále záujem o poctivé výrobky z prírodného materiálu. Jedným z učňov Jaroslava Rehorčíka je osemnásťročný Ľubomír Hajtún z Kostolného, ktorý návštevníkov nechal obdivovať klobúk z prútia, ryby či prútené zrkadlá. „Pliesť viem od starého otca, Jaro ma však naučil nové techniky.
Najradšej pletiem košíky klasickou metódou, záleží však aj od toho, aký mám materiál. Nie so všetkými prútmi sa dajú spraviť ťažšie vzory, pretože sa lámu. Prútie si zháňam sám, dokonca ho mám aj nasadené." Mladíka, ktorý sa pleteniu venuje asi šesť rokov, vraj nebavia novodobé technické výdobytky a počítačové hry. S radosťou však pokračuje v dedovom remesle.
Moraváci podobnú akciu nemajú
Na podujatí sa zúčastnili okrem slovenských košikárov aj prútikárski majstri z Moravy. Tým vraj doma chýba podobná akcia. V niektorých českých obciach má pletenie z prútia aj dvestoročnú tradíciu a niektorí remeselníci sa dokonca za prútikárov vyučili. Jedným z nich je aj Vratislav Kopečný zo Zlína.
„Pleteniu sa venujem už 25 rokov. Kedysi, keď bolo populárnym, ho robil môj strýko. Prútikárstvo je však len mojim koníčkom, neživím sa ním. Je to však dobré remeslo, ktoré ma baví a neľutujem, že som sa naň dal. Najradšej vyrábam koše na bielizeň, na ovocie, pečivo a tiež opletám demižóny," povedal remeselník, ktorý si vraj na Veľkú noc upletie veľký šibák.
Najstarším prútikárom na podujatí bol 95-ročný Alojz Buček, rodák z dedinky pri Zlíne. Aktívny dôchodca, vyučený krajčír, sa záľube podľa vlastných slov venuje takmer dvadsať rokov. S pletením vraj začal proti svojej vôli.
„Mne sa to najprv nechcelo robiť. Tí, ktorí ma pliesť učili, ma však presviedčali, že som ešte mladý. Donútili ma a mne sa to zapáčilo." Najradšej pletie košíky z vŕbových prútikov, rád kombinuje žltý i červený materiál. Pletenie veľkonočného korbáča vraj ponecháva manželke.
Obec Rudník chce aj naďalej po odbornej stránke rozvíjať prútikárstvo a tradičné košikárstvo. Z víťazných prác, medzi ktorými nechýbali napríklad topánky, klobúky či dinosaurus, plánuje pripraviť putovnú výstavu.
