MYJAVA. Minulotýždňová snehová nádielka ani zďaleka nezaskočila obyvateľov Rudníka a Jablonky pri Myjave. A ani cestárov, pretože do týchto končín sme sa za nimi dostali bez najmenších problémov. Cesty v Myjave boli prejazdné, lemovali ich vysoké snehové záveje.
Bydlisko by nemenili
Obyvateľov Jablonky síce niekedy odhrnutie množstva snehu spred domu stojí nemalé úsilie, pohľad na krásnu zasneženú prírodu navôkol im vynahradí a bydlisko by nemenili. „Je to tu ťažké,“ konštatuje kuchárka Anna a dodáva: „Je to tu však krásne zasnežené.“
Spolu s Pavlom Borovským spomínajú na časy, keď bol príval snehu v ich obci najväčší. „Najhoršie to bolo pred tromi rokmi.“ Na takéto situácie sú však zvyknutí a vždy zabezpečení. Pavla sme pristihli pri odhadzovaní snehu. „Keď sa potrebujem dostať k zvieratám, alebo vyniesť sadze do smetiaka, musím sa najprv prehrabať,“ objasňuje. Ako prezradil, s lopatou v ruke pri odhadzovaní strávi aj dve hodiny. „Nemusím chodiť ani do posilňovne,“ smeje sa šesťdesiatnik.
Bolo aj horšie
S lopatami v ruke sme zastihli aj obyvateľov Rudníka. Na odhadzovanie snehu sú už zvyknutí a je to pre nich rutina. Hovoria, že bolo aj horšie. Starší z dvojice spomína na obdobie, keď sa sneh zhadzoval aj zo striech, aby sa neprevalili. „Niektoré budovy sa museli podložiť kolmi, keď bolo veľa snehu.“ Vracajú sa o 30 rokov späť, keď bolo podľa ich slov snehu omnoho viac ako teraz. Počas zím, ako je táto, museli sneh vyvážať z dvora aj na fúriku a keď spadol aj zo striech, mali dvojnásobnú robotu. „Večer som si pred garážou odhádzal sneh a ráno som ju nemohol otvoriť,“ spomína Rudníčan Dušan. V čerstvej pamäti majú aj pre sneh meškajúce autobusy a dlhé cesty, ktoré museli brodiac sa snehom, vyšliapať peši. No aj napriek tomu si život v obci pri Myjave pochvaľujú a za bývanie v meste by ju nezamenili.
Autor: Stanislava Ďurigová
