Prekvapenie

Na konkurzoch potom ašpiranti a záujemcovia dostávajú rôzne vtieravé i nevtieravé otázky typu: Koľko máte rokov, aká je vaša obojpohlavná sexuálna orientácia, bijete svokru žeravým kutáčom? A podobne.

V kladne orientovaných skúšobných komisiách sa vás dokonca spýtajú aj na vzdelanie. Pri výbere najvyššieho šéfa údržby ciest by mala byť na prvom mieste otázka: „Bývate prekvapený?“

Ak uchádzač o miesto odpovie, že nebýva prekvapený, treba s ním ihneď vyraziť dvere aj so zárubňami. Nespĺňa základné atribúty – byť prekvapený v januári a februári troma centimetrami snehu a skutočnosťou, že nie je natankovaná nemrznúca nafta.

Takýto človek nemá u cestárov čo robiť. Nezapadol by do kolektívu. Zima, mrcha jedna mrchovatá, opäť raz zasa zákerne zaútočila. A toťho priamo v zime. Keby nasnežilo v auguste, všetci sú vzorne pripravení. Posýpače plné mitickej drviny a kdesi vzadu potichu čupiace šípové snežné pluhy, ktoré šípia, že sa čosi zomelie.

Nuž ale v januári?! Toľká drzosť! V januári treba byť zo snehu a chladu jednoducho prekvapený. Kto nie je prekvapený s nami, je prekvapený proti nám. Zima opäť využila povestný napoleonský moment prekvapenia.

Povinnosti ma zaviali do susedného okresného mestečka. Vôbec sa mi nechcelo šmýkať v osobnom aute. Cesty pripomínali klzisko a prekvapených cestárov nebolo.

Niekde v teple sa snažili do sýtosti vyprekvapovať. Využil som teda služby autobusovej dopravy a nastúpil som do pravidelného spoja SAD. Hneď na úvod musím uviesť, že spoj som si vybral veľmi nevhodne. Išlo totiž o „školský spoj“ a vozidlo praskalo vo švíkoch.

Na sedačkách podriemavali študenti pod šiltami bejzbalových čiapok, v rukách tašky prípadne malé vaky. Z paničiek razili lacné dezodoranty, z pánov vody po holení podobnej oslňujúcej kvality. Všeobecná otrávenosť z nástupu do nového dňa sa dala krájať.

A potom to prišlo. Na prvej zastávke za mestom nastúpili do autobusu dve dôchodkyne. Šofér im podal zakúpené lístky, vstal a dôrazne prehovoril.

„Vážení cestujúci. Práve nastúpili dve staršie dámy. Dúfam, že sa pre ne nájde miesto na sedenie“. Tri sekundy sa nedialo nič a potom začal nebývalý šramot.

Prví vstali páni po šesťdesiatke a ponúkli svoje miesta. Študenti akoby zázrakom ihneď zaspali ako Šípkové Ruženky a ostali sedieť. Len jeden sa natriasal do rytmu a stále ukazoval prstom do vesmíru.

Mal v ušiach slúchadlá. Preto nepočul vodičovu výzvu a nevedel, že má ihneď zaspať ako bukový drúk.

Vlastne som sa chlapcom ani nečudoval. Nech si pekne posedia. Dosť sa nastoja keď budú starí. Asi o jednej vyrazili cestári do hrdinského boja proti snehu, ktorý sa už takmer rozpustil. Už ich asi nebavilo hrať sa na prekvapených.
Cesta domov prebehla hladko. Bez prekvapení.