u rodinu, ktorá sa rozrástla o prvorodenú dcérku Vanesku. Z pôrodnice si ju s partnerkou Katkou priniesli presne na Vianoce.
„Celá rodina športovala a najmä otec bol veľký fanúšik športu, ale plávanie som si vybral sám,“ spomína na plavecké začiatky Ľuboš. Začínal ako tretiak základnej školy v plaveckej prípravke, kam chodilo aj 60 – 70 detí. „Vtedy sme si plávaním vypĺňali čas, nič iné nebolo, mohli sme iba behať po vonku. Na tréningoch sme sa zabávali, keď sme mali 15 minút voľno, naháňali sme sa vo vode. Až neskôr, keď som sa dostal na športové osemročné gymnázium, som začal brať plávanie vážnejšie,“ hovorí.
Dobré základy získal v škole
Za dnešnými úspechmi je podľa neho aj dobrá príprava, ktorú dostal v škole. „Najskôr sme drilovali techniku, potom sme pomaly pridávali kilometre,“ uvádza Ľuboš. Spočiatku plával všetky štýly a disciplíny, šprinty aj dlhšie trate, neskôr sa špecializoval na znak a kraul. Tie sa stali aj jeho najobľúbenejšími disciplínami. Keď sa jeho trénerom stal Jiří Walter, „presmeroval“ ho na kratšie trate a znak. „On spravil zo mňa šprintéra.“
Výkonnostne ho posunula možnosť absolvovať v olympijskom roku 2004 niekoľko mesačných sústredení v Južnej Afrike u trénera Dirka Langa, ktorý vychoval veľa svetových a olympijských rekordmanov. „Je to jeden z najlepších trénerov, uznávaný na celom svete. Veľa sa tam plávalo, ale úplne iným systémom.“ Ľuboš začal prepisovať hodnoty slovenských rekordov.
Na úspech v bazéne vplýva veľa faktorov, no, ako upozorňuje Ľuboš, dobrý výsledok sa však musí najskôr zrodiť v hlave. „Až na 90 percent rozhoduje psychika. Sila športovca je aj v tom, aby to mal dobre usporiadané v hlave, dokázal analyzovať tréningy, vedieť telo kontrolovať, vnímať impulzy. Ja už štyri dni pred pretekami veľmi s okolím nekomunikujem, veľakrát si rozoberám každý detail, zaspávam a preberám sa s myšlienkou, čo chcem spraviť v bazéne,“ opisuje Ľuboš, ktorý dodáva, že na čase 54 sekúnd na sto metrov znak, pracoval celý rok. „Driete na tú necelú minútu a stále o tom dokola rozmýšľate.“
V bazéne rozhoduje každý detail
Ďalším dôležitým faktorom u plavcov je technika. „Keď sa nenaučí plavec správnu techniku, dostane sa maximálne na určitú hranicu a ďalej sa nepohne. V bazéne rozhodujú stotinky a desatinky sekundy. Na európskom šampionáte sme boli v jednej desatine prví traja,“ hovorí. Ani plávanie neobišiel nástup nových technológií napríklad v oblasti materiálov. Špeciálne overalové plavky, dokážu stlačiť čas od jednej do štyroch desatín. „Keď však chýba tréning a technika, tak plavky samé nepomôžu. Keď ich hodíte do vody, tak nič nezaplávajú.“
Kedysi plával aj 16 kilometrov denne
Bežný tréningový deň začína u Ľuboša pred siedmou hodinou, kedy je už v bazéne. Ďalší tréning je popoludní, väčšinou suchá príprava potom na záver dňa ešte raz bazén a hodina plávania. „Takto je to stále dokola,“ hovorí. Tréningový režim nemení ani pred pretekmi. „Už sa poznám a viem ako mám ladiť formu. V súčasnosti neplávam ani toľko kilometrov ako v začiatkoch, stačí mi 6 – 7 , ale predtým ich bolo denne aj 14 – 16.“
Plávanie neláka sponzorov
„Plávanie je veľmi krásny, ale i veľmi tvrdý šport. Hovorí sa, že je druhý najtvrdší po maratóne. Aby sa plavec dostal do špičky musí veľa natrénovať, plávať, posiľňovať, hodiny tráviť v bazéne. Viac ako v porovnaní s iným športom, kde stačí treba menej tréningových dávok,“ vysvetľuje Ľuboš. Myslí si, že je málo propagované. „Asi aj preto, že nie je zaujímavý pre sponzorov. Nemôžeme si pokresliť telo reklamami.“ Limit povoľuje šestnásť centimetrov na oblečení a päť na plavkách.
Za generáciou tridsiatnikov je prepadlisko
Aj keď v každom väčšom meste je plavecký oddiel, slovenských nádejí je málo. „Mám 30 rokov, po mne nie je nikto. Až teraz sa objavili talentovaní 17-18 roční chlapci. Truman a Klobučník plávajú dobre, niečo by z nich mohlo byť, len treba vydržať v tréningu a poradiť sa s ľuďmi, čo sa neboja zavádzať nové metódy do tréningu.“
Križko si myslí, že Slovensko zabúda na investície do športu, nielen v plávaní, ale aj v niektorých ostatných. „V hokeji, vodných športoch sú úspešní dnešní tridsiatnici, to je moja generácia, ktorá začínala ešte za komunizmu. Za nami je prepadlisko. Neviem, kto nás bude reprezentovať na olympiáde v Londýne, ak to takto pôjde ďalej,“ obáva sa.
Desaťtisíc korún za európsky rekord
Vo svete je plávanie na inej úrovni, v Austrálii je národným športom. Plavci sú úplne inak hodnotení, majú iné podmienky na prípravu. „Tento rok som bol tretí vo svetových tabuľkách, keby som bol v tenise tretí, tak nechcem ani vedieť kde by som bol,“ hovorí s úsmevom a dodáva: „Som rád že sa mi darilo, ale týmto športom sa neuživím. Podpora zo zväzu je symbolická, za európsky rekord, ktorý plavec od nás nezaplával dvadsať rokov, som dostal desaťtisíc. Ale korún.“
Nastal čas rozhodnutí
Ľuboš sa nazdáva, že dospel do životnej etapy, kedy sa treba rozhodovať, ako ďalej. „V bazéne už nemám motiváciu. Patrím medzi najstarších plavcov u nás aj vo svete a to mi hovorí, že treba končiť. Ťažko je pretekať so súpermi, ktorí sú o päť rokov mladší, majú chuť, energiu a nie a sú takí opotrebovaní. Ja mám za sebou tri operácie ramena,“ hovorí Ľuboš.
Pripomína, že plavci dosahujú najlepšie časy okolo 25 rokov. „Zaplával som vlani dobré výsledky, bol som najrýchlejší v Európe, na starom kontinente, trinásty som skončil na olympiáde. Keby som tento čas zaplával o štyri roky skôr v Aténach, mal by som striebornú medailu. Za rok sa spravilo v bazénoch vyše 50 európskych a 100 svetových rekordov,“ hovorí na margo tempa, akým v plávaní rastie výkonnosť.
Na ďalšiu olympiádu nepomýšľa
„Príprave na olympiádu treba podriadiť všetko a systematicky sa pripravovať, aby som bol úspešný. Bolo to veľmi namáhavé. Vlani som robil pre výsledky maximum, absolútne som sa venoval športu, chcel som dokázať, že patrím do špičky. Stálo ma to veľa psychických síl, už som mal odpor, keď som videl bazén. Z celého roka som bol asi len dva mesiace na Slovensku. Cieľom bol európsky rekord, čo sa podarilo. Vlaňajšie výsledky sú pre mňa zadosťučinením a napĺňajú ma,“ rekapituluje Ľuboš náročnú sezónu. Dodáva, že teraz už nechce byť celý rok preč z domu. „Je tu rodina, bábätko a už cítim, že treba ísť iným smerom, mám iné priority.“ Aká bude jeho športová budúcnosť zatiaľ necháva otvorené...
ÚSPECHY
Helsinki 2006 – tretie miesto Majstrovstvá Európy v krátkom bazéne 50 metrov znak
India 2007 - dvojnásobný víťaz Svetových armádnych hier 2007 v indickom Hajdarábade na 5a 100 metrov znak
Eindhoven 2008 – tretie miesto Majstrovstvá Európy v dlhom bazéne, 50 metrov znak
LOH Peking 2008 – 13. miesto na 100 metrov znak.
Majstrovstvá Európy v krátkom bazéne Rijeka 2008 - európsky rekord časom 23,15 na 50 metrov znak a bronzová priečka
