Pondelok, 19. február, 2018 | Meniny má Vlasta

Plavec Ľuboš Križko dostal pod stromček dcérku Vanesku

MIMORIADNE ÚSPEŠNÝ ROK 2008 má za sebou plavec Luboš Križko. Darilo sa mu v pracovnej i športovej kariére ako aj v osobnom živote. Hoci už desať rokov pracuje v Banskej Bystrici, kde je členom tamojšieho AŠK Dukla, pokladá sa stále za Trenčana. Tu má svoj

u rodinu, ktorá sa rozrástla o prvorodenú dcérku Vanesku. Z pôrodnice si ju s partnerkou Katkou priniesli presne na Vianoce.

„Celá rodina športovala a najmä otec bol veľký fanúšik športu, ale plávanie som si vybral sám,“ spomína na plavecké začiatky Ľuboš. Začínal ako tretiak základnej školy v plaveckej prípravke, kam chodilo aj 60 – 70 detí. „Vtedy sme si plávaním vypĺňali čas, nič iné nebolo, mohli sme iba behať po vonku. Na tréningoch sme sa zabávali, keď sme mali 15 minút voľno, naháňali sme sa vo vode. Až neskôr, keď som sa dostal na športové osemročné gymnázium, som začal brať plávanie vážnejšie,“ hovorí.

Dobré základy získal v škole
Za dnešnými úspechmi je podľa neho aj dobrá príprava, ktorú dostal v škole. „Najskôr sme drilovali techniku, potom sme pomaly pridávali kilometre,“ uvádza Ľuboš. Spočiatku plával všetky štýly a disciplíny, šprinty aj dlhšie trate, neskôr sa špecializoval na znak a kraul. Tie sa stali aj jeho najobľúbenejšími disciplínami. Keď sa jeho trénerom stal Jiří Walter, „presmeroval“ ho na kratšie trate a znak. „On spravil zo mňa šprintéra.“
Výkonnostne ho posunula možnosť absolvovať v olympijskom roku 2004 niekoľko mesačných sústredení v Južnej Afrike u trénera Dirka Langa, ktorý vychoval veľa svetových a olympijských rekordmanov. „Je to jeden z najlepších trénerov, uznávaný na celom svete. Veľa sa tam plávalo, ale úplne iným systémom.“ Ľuboš začal prepisovať hodnoty slovenských rekordov.

Na úspech v bazéne vplýva veľa faktorov, no, ako upozorňuje Ľuboš, dobrý výsledok sa však musí najskôr zrodiť v hlave. „Až na 90 percent rozhoduje psychika. Sila športovca je aj v tom, aby to mal dobre usporiadané v hlave, dokázal analyzovať tréningy, vedieť telo kontrolovať, vnímať impulzy. Ja už štyri dni pred pretekami veľmi s okolím nekomunikujem, veľakrát si rozoberám každý detail, zaspávam a preberám sa s myšlienkou, čo chcem spraviť v bazéne,“ opisuje Ľuboš, ktorý dodáva, že na čase 54 sekúnd na sto metrov znak, pracoval celý rok. „Driete na tú necelú minútu a stále o tom dokola rozmýšľate.“

V bazéne rozhoduje každý detail
Ďalším dôležitým faktorom u plavcov je technika. „Keď sa nenaučí plavec správnu techniku, dostane sa maximálne na určitú hranicu a ďalej sa nepohne. V bazéne rozhodujú stotinky a desatinky sekundy. Na európskom šampionáte sme boli v jednej desatine prví traja,“ hovorí. Ani plávanie neobišiel nástup nových technológií napríklad v oblasti materiálov. Špeciálne overalové plavky, dokážu stlačiť čas od jednej do štyroch desatín. „Keď však chýba tréning a technika, tak plavky samé nepomôžu. Keď ich hodíte do vody, tak nič nezaplávajú.“

Kedysi plával aj 16 kilometrov denne
Bežný tréningový deň začína u Ľuboša pred siedmou hodinou, kedy je už v bazéne. Ďalší tréning je popoludní, väčšinou suchá príprava potom na záver dňa ešte raz bazén a hodina plávania. „Takto je to stále dokola,“ hovorí. Tréningový režim nemení ani pred pretekmi. „Už sa poznám a viem ako mám ladiť formu. V súčasnosti neplávam ani toľko kilometrov ako v začiatkoch, stačí mi 6 – 7 , ale predtým ich bolo denne aj 14 – 16.“

Plávanie neláka sponzorov
„Plávanie je veľmi krásny, ale i veľmi tvrdý šport. Hovorí sa, že je druhý najtvrdší po maratóne. Aby sa plavec dostal do špičky musí veľa natrénovať, plávať, posiľňovať, hodiny tráviť v bazéne. Viac ako v porovnaní s iným športom, kde stačí treba menej tréningových dávok,“ vysvetľuje Ľuboš. Myslí si, že je málo propagované. „Asi aj preto, že nie je zaujímavý pre sponzorov. Nemôžeme si pokresliť telo reklamami.“ Limit povoľuje šestnásť centimetrov na oblečení a päť na plavkách.

Za generáciou tridsiatnikov je prepadlisko
Aj keď v každom väčšom meste je plavecký oddiel, slovenských nádejí je málo. „Mám 30 rokov, po mne nie je nikto. Až teraz sa objavili talentovaní 17-18 roční chlapci. Truman a Klobučník plávajú dobre, niečo by z nich mohlo byť, len treba vydržať v tréningu a poradiť sa s ľuďmi, čo sa neboja zavádzať nové metódy do tréningu.“

Križko si myslí, že Slovensko zabúda na investície do športu, nielen v plávaní, ale aj v niektorých ostatných. „V hokeji, vodných športoch sú úspešní dnešní tridsiatnici, to je moja generácia, ktorá začínala ešte za komunizmu. Za nami je prepadlisko. Neviem, kto nás bude reprezentovať na olympiáde v Londýne, ak to takto pôjde ďalej,“ obáva sa.

Desaťtisíc korún za európsky rekord
Vo svete je plávanie na inej úrovni, v Austrálii je národným športom. Plavci sú úplne inak hodnotení, majú iné podmienky na prípravu. „Tento rok som bol tretí vo svetových tabuľkách, keby som bol v tenise tretí, tak nechcem ani vedieť kde by som bol,“ hovorí s úsmevom a dodáva: „Som rád že sa mi darilo, ale týmto športom sa neuživím. Podpora zo zväzu je symbolická, za európsky rekord, ktorý plavec od nás nezaplával dvadsať rokov, som dostal desaťtisíc. Ale korún.“

Nastal čas rozhodnutí
Ľuboš sa nazdáva, že dospel do životnej etapy, kedy sa treba rozhodovať, ako ďalej. „V bazéne už nemám motiváciu. Patrím medzi najstarších plavcov u nás aj vo svete a to mi hovorí, že treba končiť. Ťažko je pretekať so súpermi, ktorí sú o päť rokov mladší, majú chuť, energiu a nie a sú takí opotrebovaní. Ja mám za sebou tri operácie ramena,“ hovorí Ľuboš.

Pripomína, že plavci dosahujú najlepšie časy okolo 25 rokov. „Zaplával som vlani dobré výsledky, bol som najrýchlejší v Európe, na starom kontinente, trinásty som skončil na olympiáde. Keby som tento čas zaplával o štyri roky skôr v Aténach, mal by som striebornú medailu. Za rok sa spravilo v bazénoch vyše 50 európskych a 100 svetových rekordov,“ hovorí na margo tempa, akým v plávaní rastie výkonnosť.

Na ďalšiu olympiádu nepomýšľa
„Príprave na olympiádu treba podriadiť všetko a systematicky sa pripravovať, aby som bol úspešný. Bolo to veľmi namáhavé. Vlani som robil pre výsledky maximum, absolútne som sa venoval športu, chcel som dokázať, že patrím do špičky. Stálo ma to veľa psychických síl, už som mal odpor, keď som videl bazén. Z celého roka som bol asi len dva mesiace na Slovensku. Cieľom bol európsky rekord, čo sa podarilo. Vlaňajšie výsledky sú pre mňa zadosťučinením a napĺňajú ma,“ rekapituluje Ľuboš náročnú sezónu. Dodáva, že teraz už nechce byť celý rok preč z domu. „Je tu rodina, bábätko a už cítim, že treba ísť iným smerom, mám iné priority.“ Aká bude jeho športová budúcnosť zatiaľ necháva otvorené...


ÚSPECHY

Helsinki 2006 – tretie miesto Majstrovstvá Európy v krátkom bazéne 50 metrov znak
India 2007 - dvojnásobný víťaz Svetových armádnych hier 2007 v indickom Hajdarábade na 5a 100 metrov znak
Eindhoven 2008 – tretie miesto Majstrovstvá Európy v dlhom bazéne, 50 metrov znak
LOH Peking 2008 – 13. miesto na 100 metrov znak.
Majstrovstvá Európy v krátkom bazéne Rijeka 2008 - európsky rekord časom 23,15 na 50 metrov znak a bronzová priečka


  1. V priehrade si zaplávalo takmer sto ľadových medveďov Foto 483
  2. FOTO: Novorodenci z trenčianskej a myjavskej pôrodnice Foto 405
  3. Pri obchodovaní počas vojny pomáhala slivovica Foto 143
  4. V prvom jarnom kole Trenčín remizoval s Nitrou 138
  5. Trenčiansky kraj má najmenej nehôd. Mŕtvych však pribudlo Foto 131
  6. V Galérii Bazovského ožili obrazy Ľudovíta Bránskeho Foto 116
  7. Vyšlo nové číslo MY Trenčianskych novín Video 115
  8. FOTO: Na Okresnom úrade v Trenčíne nahlásili bombu Foto 113
  9. Vodič nedal prednosť dôchodkyniam na priechode, jedna zomrela 93
  10. Mária Mištinová: Keď dievčence šili bábiky, čakala som na guľku do hlavy 92

Najčítanejšie správy

Trenčín

V priehrade si zaplávalo takmer sto ľadových medveďov

Do vody sa po odspievaní hymny ľadových medveďov a pokriku odvážilo vstúpiť 94 otužilcov. Viac bolo mužov ako žien, medzi nimi i jedna maloletá slečna.

FOTO: Novorodenci z trenčianskej a myjavskej pôrodnice

Prinášame vám prehľad novorodeniatok, ktoré sme odfotili v trenčianskej a myjavskej pôrodnici. Ich fotky boli zverejnené v MY Trenčianskych novinách.

Pri obchodovaní počas vojny pomáhala slivovica

Metropola pod slamou výrazne ožila v tridsiatych rokoch uplynulého storočia. Myjave k tomu dopomohol príchod firmy TAUŠ z Bratislavy. Neskoršia armatúrka zmenila ráz mesta. V časoch najväčšej slávy zamestnávala 5000 pracovníkov.

V prvom jarnom kole Trenčín remizoval s Nitrou

Súboj najlepšej obrany proti najlepšiemu útoku v doterajšom priebehu súťaže sa v prvom polčase odohrával väčšinou medzi šestnástkami.

Trenčiansky kraj má najmenej nehôd. Mŕtvych však pribudlo

Policajné štatistiky sú alarmujúce. Za minulý rok zomrelo na cestách v Trenčianskom kraji 33 ľudí. V celoslovenskom porovnaní je to najvyšší ročný nárast.

Blízke regióny

Najohrozenejšiemu hradu svitá nádej. Starhradu pomôžu dobrovoľníci

Záchrancovia chcú získať ruinu do podnájmu od majiteľov hradu.

Polícia prosí o pomoc: Hľadá sa Viktória (17) z Prievidze!

Policajti z Prievidze žiadajú občanov o pomoc pri pátraní po nezvestnej mladistvej osobe.

V Trnave vzniklo nové múzeum, vráti vás v čase

Niekoľkoročné zberateľské zanietenie zakladateľa Karola Lipovského a niekoľkomesačná práca ľudí zo združenia Retro múzeum vyústila do rozsiahlej expozície.

Trom členom zločineckej skupiny Dvojičky uložili dlhoročné tresty

Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku vo štvrtok schválil dohodu o vine a treste s trojicou obvinených, ktorý boli súčasťou zločineckej skupiny vystupujúcou pod názvom Dvojičky. Pôsobili aj v Považskej Bystrici či Púchove.

Poznáme nehodové úseky v Trnavskom kraji. Kde zvýšiť opatrnosť? (mapy)

Čo sa týka nehodovosti, je Trnavský kraj v rámci Slovenska na chvoste, počtom smrteľných nehôd však minulý rok obsadil prvú priečku. V kraji nafúkalo aj viac ako 800 šoférov.

Všetky správy

Lidl sťahuje z pultov ryžu Basmati

Ak ste si už výrobok kúpili, prineste ho do predajne, vrátia vám peniaze.

Tvorba pre deti valcuje slovenskú hudbu. Až na žiarivú výnimku je primitívna

Dospelí sa tvária, že sú deti a herečka prezlečená za škriatka hypnotizuje divákov.

Ich športovci súťažia, v KĽDR ich nesledujú. Pre úspech Južnej Kórey

Severokórejčania milujú sledovanie športu. Z olympiády však dostanú len pár obrazov a propagandu.

Chcel si vziať život. Záchranka ho nechala tak, do rána zomrel

Úmrtie bezdomovca z ubytovne Resoty Antona Srholca prešetruje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Program - Zimná olympiáda 2018 (ZOH 2018)

Pozrite si program zimných olympijských hier 2018 v juhokórejskom Pjongčangu po jednotlivých dňoch.