incíp.
Zostali mi dve zabudnuté slovenské päťkoruny. Veď viete, sú to tie - košíkové, aby som vôbec štvorkolesové vozidlo bez motora odopol z retiazky od ostatných pred nejakým hypermarketom. Lenivý som dať si ich do peňaženky, vždy ich hodím do priehradky v aute, vždy mi tam pekne hrkajú. Už však dohrkali. Termín bol hraničný, 16. január, tak som sa ich potreboval zbaviť. Posledný deň hybridného platenia. V peňaženke nebolo jediné euro, a tak som sa vydal nakúpiť za dve posledné slovenské päťkoruny. Jednoducho, supernákup. V preklade, chcel som sa ich zbaviť. Hoci ma aj nostalgia chytala. Boli posledné, ktoré ma spájali so slovenskou menou. Vtrhol som medzi regály a hľadal to, čo ešte vojde do tejto mizernej hodnoty. Poznáte to, skoro nič. Holá prax zákazníka. Srdce mi zabúchalo, keď som objavil minerálnu vodu dokonca domáceho pôvodu v neuveriteľnej blízkej hodnote 9,03 koruny k mojej hotovosti. Už ten prepočet ma pobavil, kde vezmem tie tri haliere, ale v duchu som si povedal. To je tá pravá a oni cenu zaokrúhlia. A päťkorunáčky budú fuč a ešte aj centíky mi vydajú. S hrdosťou som sa dovalil ku kase, v duchu ma hrial pocit, že som to zvládol a nasledovala tradičná otázka týchto dní. Euro či slovenské? Šup ho, slovenské, znela moja odpoveď. Iskry v očiach mi však zmrazila odpoveď predavačky. Dvanásť slovenských. Pot na čele a chýbajúce dve korunky. Trapas. Veď to môžete doplatiť v centoch. Taká znela odpoveď. Tie však ešte oddychovali doma. A ja som nechápal. Čo mám ešte doplácať, keď som čakal minivýdavok po prečítaní uvedenej ceny výrobku v regáli.
O inom však píšem. Vraj, nezvyšujeme ceny. Sedem centov som od známych poľahky zohnal a tovar doplatil. Avšak veľká tabuľa ma zaujala. S príchodom eura naše výrobky nezdražujeme. To vám garantujeme, píše sa víťazoslávne na veľkej tabuli pri vchode do obchodu. Priznám sa, stačilo mi prejsť pár metrov od regálu s obrovským duálnym nápisom 9,03 ešte aj v slovenských korunách nachádzajúcim sa nad stohom plastových fliaš až k pokladni. Zrazu z toho bolo 12 korún. A percentá? No rovných 33 percent to švihli hore. A v momente po mojej otázke, ktoré ceny vlastne platia, zrazu bežali a menili čísla. Aj tabuľa, ktorá ma najviac upútala, s cenou 9,03. Tiež po pár minútach zmizla a narýchlo doslúžila. Iná tabuľa s novou, aktuálnou cenou, tam už visí. A stále ešte aj ďalšia tabuľa s nápisom Akcia. Tak neviem, či trvá ďalšia akcia so zvýšenou cenou, alebo tam zasa visí o jednu tabuľu navyše.
Je mi to fuk, nejaké tri koruny, nejakých desať centov. Vraj sa mám sťažovať na centrále. Priznám sa, aj ich centrála mi je úplne ukradnutá. Zaujala ma iba tá tabuľa. Tá bola podstatná. A ešte jeden pán, ktorý stál za mnou. Ten kúpil týchto minerálok plný kôš, snáď tridsať. Keď to však doma cenovo skontroluje na modrej kalkulačke so žltými gombíkmi, určite spanikári. Že by bola eurokalkulačka pokazená? Vôbec nie, to je len výsledok toho, že v obchode dve ceny naraz fungovali. Nižšia a vyššia...
A ešte niečo, obrana nemenovaného obchodu môže byť originálna a zároveň tradičná. Mohla to byť akcia, ktorá už skončila.
No, to je fakt, len potom nevidím dôvod, prečo tam visela cena, ktorá už dávno neplatí. Alebo slúži na prilákanie zákazníka? Veď v tých centíkoch sa dokopy ešte nikto nevyzná a presne neorientuje. A kto by 16. januára platil ešte korunami? Akurát tak ja, cvok zo starej školy. Takže, záverom, „lidé, bděte!“