TRENČÍN. Medzi ne patril napríklad portugalský ovčiak, švýcky durič či ruský toy. „Pred tromi rokmi som bol na výstave v Poľsku a toto plemeno ma zaujalo, zaumienil som si, že ho musím mať,“ hovorí chovateľ z Prievidze Rastislav Štefánik. Ten už má dva roky sučku s domácim menom Pipina. Podľa chovateľky z Čiech, títo psíkovia, ktorých hmotnosť sa pohybuje od minimálne jedného až po dva a pol kilogramu, sú milé i keď svojské. „Je to zároveň nenáročné a zdravé plemeno,“ skonštatovala majiteľka psíka s menom Vini.
Záujem o plemená je módnou záležitosťou
Už niekoľko rokov sú v kurze malé plemená, no napriek tomuto trendu najpočetnejším bol rodézsky ridgeback a zlatý retriever. Dôvodom obľuby retrieverov je ich priateľská povaha a prítulnosť. Tieto psy sú cvičené aj ako vodiace pre zrakovo postihnutým.
„Ridgeback má názov podľa charakteristického znaku, opačnému rastu srsti na chrbte. Je to poľovné plemeno, pochádza z Afriky, kde ho využívali na lov levov,“ vysvetľuje riaditeľ Slovenskej kynologickej jednoty Štefan Štefík. Zaujímavosťou je, že ridgeback nehryzie. „Voči levovi by ani nemal šancu, ale útočí telom, je tak stavaný, že dokáže aj v prudkom behu zmeniť smer.“
Ako vysvetľuje, prílišné rozšírenie niektorého plemena je na škodu. Ako príklad uvádza foxteriérov, ktoré boli veľmi populárne v tridsiatych rokoch. „Každá panička musela mať takéhoto psa, bol dopyt, znížili sa nároky na chov, do chovu sa dostali aj jedince, ktoré nemali dobré charakterové vlastnosti. Podobný boom nastal po filme 101 dalmatíncov, v súčasnosti je obrovský záujem o čivavu.“
Na výstave nechýbali ani národné plemená
V zahraničí, najmä vo rozvinutých poľovníckych krajinách, je stále populárnejšie slovenské poľovné plemeno Slovenský kopov. „Má ho aj švédsky kráľ,“ prezradil Štefík. Dvadsaťmesačného psíka tejto rasy, s menom Pyro, cvičí Žilinčan Oldřich Lužný. „S výcvikom začínam, keď má psík pol roka,“ hovorí. Kopovy sú, podľa neho, vynikajúcimi pomocníkmi pri poľovačke na diviaky. „Pre človeka urobí kus roboty, vystopuje diviaka, upozorní poľovníka, kde je a dokáže zviera ustrážiť. Má výbornú orientáciu. Je to veľmi krásny a tvrdý pes, prítulný, ale pri práci sa úplne mení,“ vychválil ich vlastnosti Lužný.
V sobotu sa na výstave predviedli ovčiarske a pastierske psy, špice, pôvodné plemená, duriče, farbiare, sliediče, vodné psy a spoločenské plemená, v nedeľu pinče, bradáče, molosy, salašné plemená, teriéry, chrty a jazvečíky. Práve o nich sa traduje, že sú agresívne. Štefík, ktorý je zároveň aj predseda spolku jazvečíkov tvrdí, že podľa štatistiky najviac útokov na človeka síce pochádza práve od jazvečíkov, ale nie je to prejav agresivity. „Jazvečík je malý pes s veľkou sebadôverou. Ak na neho niekto šliapne, alebo ho prisadne, bráni si svoje teritórium. Ich „útoky“ nie sú nebezpečné.“
Ako upozorňuje, nepoznáme agresívne plemená, sú len agresívne psy. Ak sa takými stanú, je to vždy absolútna záležitosť majiteľa, ktorý za psa nesie zodpovednosť. „Keď si kúpite auto a niekoho zrazíte, tiež nebudú viniť auto, zodpovednosť nesie vodič. Auto nemôže za to, že vy na to šliapete 180-tkou.“ Dopĺňa aj prípad, keď v Anglicku rotvajler roztrhal dieťa, s ktorým žil v jednej domácnosti. Pri pitve psa však našli v jeho uchu ceruzku.
Pes by nemal byť darčekom pre dieťa
Štefík neodporúča kupovať psa deťom ako darček. „Kupovať pre deti psíka je nezmysel, psíka má síce rád, ale nevie sa o neho postarať. Človek si so psom kupuje aj zodpovednosť. Tú má počas celého života psíka. Jemu nemôžete zavesiť na krk kľúč a poslať ho von. To sa nedá, ani keď má 15 rokov. Treba s ním chodiť von, starať sa o neho. Kúpu treba skutočne starostlivo rozmyslieť.“ Odporúča radšej plyšového z hračkárstva.
Kto vlastne chodí so psíkom na výstavy
Ako objasnil Štefík, každý majiteľ si po kúpe psa chce overiť, akú má kvalitu, najlepšie je to vyskúšať na výstave, kde posudzovatelia psíka odborne ohodnotia. Úspešná účasť na výstavách a ohodnotenie zvyšujú jeho chovnú hodnotu. A samozrejme aj cenu, ktorá sa u niektorých plemien môže pohybovať aj v stovkách eur. Rozhodcovia sa sústreďujú na telesnú stavbu, posudzujú psíka v pohybe, ale berú do úvahy a povahové vlastnosti a charakter. „Sledujú, či psík neprejavuje známky agresivity, alebo či nie je príliš bojazlivý,“ vysvetlil Štefík, podľa ktorého je však jedno, či ide o malého alebo veľkého psa. „Ľudia majú veľa starostí a pes je fantastický spoločník, nie je dôležité, či je veľký alebo malý, ale či je komunikatívny, či sa teší, či človeka chápe. Ľudia potrebujú nejaký vzťah a je isté, že pes je najlepší priateľ človeka.“
Výstava
Výstava sa konala 24. a 25. januára. Zišlo sa viac ako 2400 psov, 251 plemien, ktoré posudzovalo 20 medzinárodných rozhodcov. Najviac vystavovateľov prišlo z Čiech, ktorí priviezli takmer tisíc psov. Vystavovatelia prišli aj z Poľska, Rakúska a Maďarska. Predpoludnie patrili posudzovaniu v kruhoch, popoludní sa konali súťaže pre najkrajšie psy výstavy, ktoré zápolili o tituly najkrajšie šteniatko, najkrajší dorastenec, mladý pes, pár, veterán najkrajšia chovateľská skupina. V rámci záverečných súťaží sa uskutočnila aj súťaž národných plemien.
