NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Obchádzajú kontajnery s odpadom po celom meste a hľadajú v nich poklady, ktoré by sa mohli zísť. V čase, v ktorom mnohým záleží iba na bohatstve a peniazoch, sa oni uspokoja s kúskom nájdeného chleba, ale i vyhodeným šatstvom.
Pre niektorých je to spôsob života
Tradičný spôsob prezerania smetiakov mnohí spájajú s našimi rómskymi spoluobčanmi. K nim však pribúda množstvo bielych. Nájdu sa medzi nimi bezdomovci, ale aj ľudia žijúci vo veľmi zlých sociálnych pomeroch a vo finančnej núdzi. „Veľmi sa hanbím, ale čo mám robiť? Mesačne dostávam štyritisíc korún, nič z toho nedokážem zaplatiť, žijem prakticky bez peňazí, nemám ani muža,“ hovorí 75-ročná dôchodkyňa. Žena, ktorá odpadkové koše prehľadáva pravidelne už vyše desať rokov, sa spriatelila s výrazne mladšou Rómkou bývajúcou v jej susedstve a vo dvojici je im veselšie. Podľa jej slov by boli mnohí, nimi pohŕdajúci ľudia, veľmi prekvapení. „Určite by sa čudovali. Napriek tomu, že väčšinu hľadajúcich tvoria Rómovia, mnohí z nich sú skutočne veľmi čistotní. Aj keď prehľadávajú smetiaky,“ hovorí dôchodkyňa, ktorá v minulosti pracovala 26 rokov v jednom z novomestských závodov pri stroji.
Hľadajú najmä chlieb, ale aj šatstvo a farebné kovy
Na novomestské sídliská chodia „skúmať“ kontajnery aj Rómovia z Čachtíc. Medzi tými, čo ich z balkónov bytoviek zazrú, sa nájdu aj ľudia, ktorí im pomôžu. „Keď nás vidia, prinesú staré oblečenie, ktoré nepotrebujú. Aj t,o čo mám na sebe, priniesli ľudia,“ hovorí s plačom dôchodkyňa. Jej cieľom je však nájsť predovšetkým starý chlieb. „Kamarátka má prasiatko, tomu ho nosíme. Niektorí chovajú aj sliepky. Ale ani to sa už neoplatí. Ako tvrdí, najmä hľadajúci chlapi pri troche šťastia nájdu v útrobách smetných košov aj vyhodené farebné kovy. „Predovšetkým meď. Objavia však aj káble. Aspoň za to dostanú nejakú korunu v zberných surovinách,“ hovorí staršia žena, ktorú sme oslovili počas jej prehrabávacej činnosti sa sídlisku Javorinská. Tá z kontajneru vytiahla aj zviazaný balík starých novín i časopisov. „Viem čítať. Noviny si preto celé prezriem, počítam zaujímavosti a potom ich využijem na podkúrenie,“ vysvetľuje ich viacúčelové použitie.
Najmä mladá generácia po nich hanlivo vykrikuje
Zhovorčivá pani vyššieho veku má za sebou zlomeninu krčku, sťažuje sa na podlomené zdravie a pri kontajneroch hľadala nejakú vyhodenú a obnosenú obuv. „Strašné je, keď na nás ľudia ešte aj vykrikujú. Čo ste sa už najedli? Tak toto si vypočujeme často najmä z úst detí,“ spomína smutne. Z tohto dôvodu počas Vianoc i Silvestra radšej nikam nešla a zostala „sviatkovať v rozpadnutej drevenici v okrajovej štvrti Mnešice. „Práve počas sviatkov sú všetci doma a smeruje na nás najväčšia spŕška urážok. Pripadám si ako bezdomovkyňa a doslova žobráčka. Je to ťažký život,“ dodáva zlomene. Podľa jej slov je typický fakt, že skôr pomôžu jednoduchší ľudia. „Bohatí? Tí by nás hneď hnali,“ trpko tvrdí. Čo chodíte po smetiakoch, nehanbíte sa? Takými slovami ich neraz častujú aj dospelí. Dôchodkyňa opäť priznáva, že ju hanba prenasleduje čoraz viac, ale nemá iné východisko.
Potraviny zo smetiakov nejedia
Ako však ubezpečuje, ona takto nájdené potraviny nikdy neje. Nájdu sa však aj takí, čo neváhajú a rožok nájdený v smetiaku zjedia „Veď je to samá otrava a veľa špiny,“ hovorí zhrozene. Šokujú však jej ďalšie slová. Smetiaky čistotou, pochopiteľne, neoplývajú. Jej to však nevadí. „Infekcie? Aspoň skôr umriem, načo sa mám takto ďalej trápiť. Zahrabú ma do zeme a budem mať pokoj,“ sú jej slová. Využiteľných odpadkov však v posledných rokoch výrazne ubudlo. Je cítiť, že ceny stúpajú a ľudia si potraviny viac vážia. „Veď vidíte sám. Prešli sme jedno sídlisko a nenašli sme vhodné takmer nič. Ideme ďalej hľadať na sídlisko Hájovky,“ potvrdzuje svoju ďalšiu trasu na najväčšie novomestské sídlisko. Zdochliny, ani žiadne otrasné nálezy za desať rokov, našťastie, nenašla. „To by som ani do ruky nechytila. Nič také sa však v smetiakoch už neobjavuje. Ľudia mŕtve zvieratá zakopávajú,“ tvrdí, ukazujúc chatrné a deravé rukavice, ktoré používa pri prehliadaní a prehadzovaní odpadkov v smetných nádobách a kontajneroch.
Vychovala päť detí a nikto o ňu nestojí
Ťažkú životnú situáciu tejto dôchodkyne umocňuje aj fakt, že žije úplne sama. Pritom vychovala päť detí, ale žiadne nemá záujem pomôcť jej. „Nikto nemá o mňa záujem, pretože som bez chalupy a ani žiaden dom nemám. Tá moja drevenica v Mnešiciach sa dá nazvať aj chatrčou. Žije sa mi naozaj ťažko, lebo nemám ani na lieky. Nikto vám nepomôže, akurát s posmeškom mnohí ľudia zahlásia, veď, babka, môžeš ísť ešte do roboty,“ dodáva na záver skľúčene a rýchlo sa poberá za svojou výrazne mladšou kamarátkou, s ktorou spoločne vo dvojici brázdia novomestské ulice už päť rokov. Súmrak ešte nepadol a ich poloprázdne detské kočíky zívajú prázdnotou. Sú zatiaľ takmer bez zaujímavých odpadkových nálezov, a tak vyrážajú s nádejou ďalej.
