Nikdy never Rusovi

Keď sa môj otec vracal po vojne do civilu, narazil na ruskú vojenskú hliadku, ktorá ho odviedla „kamandírovi“. Ten mu povedal, že mu pre istotu vypíše „bumážku“, aby nemal na ceste domov problémy s inými sovietskymi hliadkami.

Otec si bumážku starostlivo uschoval. Azbuku neovládal a nevedel ani, čo je na papieriku napísané. Najšťastnejšou náhodou svojho života stretol slovenského vojaka, ktorý vedel po rusky. Na papieriku stálo: „Tohto muža ihneď bez súdu zastreľte ako vojenského zbeha“.
Domov sa šťastlivo dostal pešo v apríli 1945. Odvtedy Rusom neveril „ani čo dýchli“. Na lopatky ho úplne položila brežnevovská okupácia v roku 1968. To už nebola len strata viery, to už bola otvorená nenávisť. Aspoň že hokejisti ich občas vyklepali. Nasledovalo tridsaťročné dočasno. Na to, čo po pomoci ostalo, si stačí zájsť do Ralska, na Libavu, ale na čo chodiť tak ďaleko, Zvolen so sídliskom Podborová je bližšie.

Slovensko zažíva ťažké chvíle týkajúce sa dodávok plynu. Vydierač si vzal ako rukojemníkov viaceré európske štáty. Nikomu sa reálne nechce zasahovať do konfliktu medzi Ukrajinou a ruským medveďom. Nik totiž nevie, na koho strane je vlastne pravda. Otcovo: „Nikdy never Rusovi“ sa týchto dňoch naplnilo do bodky tým najvierolomnejším spôsobom.

Rusko, dnes už ako demaskovaný vydierač, zhodilo zo stola všetky zmluvy, ktoré samo podpísalo.

Lenže každá palica má dva konce. Potraviny v ruských obchodoch pochádzajú zo šesťdesiatich percent z Európy. Niečo málo je z Číny.

A čo takto zavrieť na chvíľu kohútiky s mäsom, mliečnymi výrobkami a ovocím? Alebo odstaviť prekladiská prekladajúce tovar zo širokorozchodných vagónov na európske.
Možno sa v týchto chvíľach každý politológ chytá za brucho od smiechu, čo sú to za bludy. Možno sa prestane smiať zabalený v kožuchu pod troma perinami.

Jeden z mála triezvych Rusov si asi nechce uvedomiť, že aj Európa má svoje „páky“. Náš premiér zrejme pred spaním číta Kollárovu Slávy dcéru, kde je známy verš: „Raději přichyl k tomu tam se dubisku jenž vzdoruje zhoubným až dosávadě časúm...“

Z rozboru básne som sa dozvedel, že básnik nabáda malý slovenský národ, aby sa schoval pod konáre mohutného ruského duba. Stalo sa. Ibaže v opačnom poradí. Dub schoval nás.
Ale nech je dnes aspoň niečo smiešne. V kontexte dnešných dní sa mi mimoriadne humorné zdajú premiérove slová o tom, že Rusko je jedinou zárukou našej energetickej bezpečnosti. Možno myslel bývalého majiteľa Markízy, ktorý má doma plnú pivnicu tužkových batérií. O širokorozchodnej škoda hovoriť.

Nuž a minister hospodárstva nás, éé, presviedčal, éé, že výpadok plynu sa, éé, nedotkne, éé, nemocníc, éé, škôl a domácností. Akosi zabudol podotknúť, že určite ani ministerských budov a úradu vlády.

Občania! Hurá do obchodov! Paplóny sú vo výpredaji. (Ale míňajú sa!)