l
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Niet Slováka, ktorý by nepoznal jeho najväčší hit Otvárajte kasíno, dostal som chuť na víno i ďalšie skladby, ktoré zožali množstvo úspechov najmä v sedemdesiatych rokoch. Nasledoval však vynútený pád spôsobený režimom, ktorý tohto rebelantského autora úplne vygumoval zo scény. Jednoducho, pre vtedajších pánov bol tŕňom v oku. Nežná revolúcia vrátila populárneho Novomešťana opäť na scénu, v ktorej chytil druhý dych. Spolupráca s Dušanom Grúňom, Petrom Vašekom, Helenou Vrtichovou, Petrom Stašákom, Evou Mázikovou sľubovala blýskanie na lepšie časy...
Ocitol sa za mrežami a stratil milovanú slobodu
Obrovská ľudská tragédia v roku 2001 otriasla rodinou Klimentovcov i celým novomestským regiónom. Jeho milovaná manželka Eva tragicky zahynula. Vykrvácala pri poranení sa o sklenené dvere. Populárny autor bol po množstve súdnych ťahaníc a vyšetrovaní odsúdený na triapolročné odňatie slobody. Chladný závan ťažkého verdiktu ho zavial do väzby v Hrnčiarovcach nad Parnou pri Trnave. Mnohomesačná strata slobody priniesla zvrat v jeho živote. Obrovské otázniky nad osudom musel riešiť vo väzení počas všedných dní. Prežil tu však i dni, ktoré sú pre človeka na slobode sviatočnými. Pre odsúdených vo väzenskom odeve majú Vianoce a Silvester iný rozmer.
Legendárna hudobná hviezda nemala privilégiá
Príchod známeho človeka za väzenské múry nie je bežnou záležitosťou. „Vedeli to už aj kuchári i kadekto ďalší, že sa u nich objaví autor hitu Otvárajte kasíno. Nebol som tam však jediný, kto bol známy. Objavili sa tam spolu so mnou aj ďalší menej i viac významní ľudia. Nie je to však žiadna výhoda,“ spomína na trpké chvíle skladateľ. V niektorých prípadoch mu jeho popularita skôr ublížila a sláva bola na obtiaž. Dával mu to najavo, bez príčiny, aj jeden zo zamestnancov. Našli sa aj ľudia, ktorí zo závisti strpčovali život a robili zle. „Spriatelil som sa s ľuďmi, ktorí sedeli už aj pätnásť rokov. Kto ma pozná, vie, že som nikdy nerozlišoval medzi ľuďmi a snažil som sa vždy pomôcť. Nemal som tam nepriateľov,“ vynárajú sa myšlienky legendy. Vo väzení človek zažije nepredvídané veci. Ervín Kliment tu pomáhal dvakrát zachraňovať aj ľudský život.
Vianoce vo väzení sú veľmi smutné
Žiadne veľkolepé vianočné zvyky na odsúdencov nečakajú. „Na Štedrú večeru sme vždy dostali rezeň a zemiakový šalát a k tomu balíček. Večeru sme končili okolo osemnástej hodiny. Žiadne neobvyklé stolovanie, žiadne slávnostné prestieranie. Jednoducho, bežný deň, hoci musím povedať, že nám varili dobre,“ oživuje spomienky na Vianoce skladateľ. Aj počas večere sedeli podľa oddielov. „Nedá sa to inak ani riešiť, bolo nás tam spolu 1200. Počet väzňov bol v obrovskom štvorposchodovom areáli stále vysoký,“ hovorí. Mali však aj vianočné stromčeky, ktoré skrášľovali väzni a pridávali aj iné vianočné ozdoby. Ervín Kliment aj v období Vianoc tvoril nádherné texty so sviatočnou tematikou. Okrem toho pozitívne spomína na vianočné súperenia. „Každoročne počas 25. a 26. decembra sme organizovali veľké tradičné šachové vianočné turnaje. Darilo sa mi,“ dodáva a spomína aj na stolnotenisové zápasy.
Vianočné darčeky existujú v najjednoduchšej podobe
Počas sviatočných dní bola večierka vo väzení o dvadsiatej druhej. „Mali sme otvorený oddiel s ôsmimi izbami a mohli sme sa v kultúrnej miestnosti stretnúť a porozprávať,“ hovorí. Darčeky si väzni medzi sebou nerozdávajú, ale aj tak si niektorí navzájom prejavia priateľstvo a ducha sviatkov. Majster hudby spomína na napolitánky či kávu, ktoré si vymenili so známymi zo susedných izieb. „Zabalili sme malé pozornosti kúpené v bufete do pozlátky a vymenili so solídnymi spoluväzňami, aby sme si pripomenuli obvyklé darčeky aspoň týmto spôsobom,“ vysvetľuje smutne. A balíky? Jeden balík raz za tri mesiace do päť kilogramov. „Všetky balíky sa otvárali a kontrolovali. Skúmalo sa, či v nich nie sú drogy. Je fakt, že táto drogová doba je hrozná,“ prízvukuje novomestský autor.
Ani raz nedostal priepustku na sviatky
Ervín Kliment mal aj prisľúbené, že ho počas Vianoc na pár dni pustia domov na priepustku. „Vždy sa však našiel nejaký „zádrheľ“, pre ktorý som sa von nedostal, a strávil tak sviatky za múrmi. Už som si myslel, že na druhý deň pôjdem na chvíľku domov a napokon sa to aj tak neuskutočnilo,“ trpko spomína. Podľa jeho slov sa von počas sviatkov dostane minimum ľudí. Z osemdesiatich väzňov tak dvaja - traja. „Tí môžu odísť približne na tri dni. Je to podobné, ako keď na vojne dostanete opušťák,“ sú jeho slová. Preto aj počas týchto dní písal básne, tvoril hudbu i aforizmy, ktoré uverejňoval v časopise pre odsúdených s názvom Dialóg. Bol i členom jeho redakčnej rady.
Počas Silvestra sa ústavný režim nezmení
Žiadna zmena režimu dňa, žiadne oslavy. Taký je väzenský Silvester. Počas bežných dní je budíček o šiestej ráno, vo sviatočných dňoch o hodinu neskôr. „Žiadne polihovanie, veľa záležalo od denného programu. Samozrejme, robili sa aj rajóny,“ vysvetľuje Kliment. Tradičný silvestrovský polnočný prípitok je v týchto priestoroch nepredstaviteľnou fantáziou. „Ani štipka alkoholu. Tam sa každý deň fúkalo a kontrolovalo. Žiaden alkohol sa, samozrejme, nedostal k odsúdeným ani v balíku. Počas Silvestra bola aspoň predĺžená večierka. Na Štedrý večer bola aj polnočná omša. Dvakrát som na nej aj hral. Viedol ju farár, ktorý pracoval iba v tomto ústave,“ dodáva.
Aj za mrežami sa zapojil do hudobného života
Väčšina odsúdených v okolí Ervína Klimenta túžila pracovať. Ubiehajú tak rýchlejšie dni, keď človek stratí slobodu a čaká na návrat. „V Hrnčiarovciach som mal svoju kapelu. Venoval som sa chrámovej hudbe, aj som tu spieval. Dokonca sme tu mali svoj zbor. Keď som chodil na skúšky, aspoň som mal využitý voľný čas,“ hovorí. Našli sa však aj čierne ovce, ktoré chceli všeličo pokaziť. Tí sa však dlho na mieste nezohriali a boli preložení. „Onedlho som sa dostal na dobré oddelenie a bol v skupine dôchodcov. A mohol som si do speváckeho zboru aj vybrať hlasy, tenor, či bas. Niektorí to chceli využiť a spievať nevedeli. Musel som im to vysvetliť veľmi jemne,“ spomína na kultúrne dianie za mrežami v Hrnčiarovciach.
Vierka ho verne počas celého obdobia čakala doma
Cesty osudu spojili po tragickom úmrtí Ervínovej manželky jeho život s priateľkou Vierkou (49), s ktorou sa zosobášil tesne pred nástupom do väzenia. „Prvý rok a Vianoce bez neho boli strašné a bolestivé. Bolo to tesne po našom sobáši. Druhý rok som sa snažila nájsť nejakú činnosť, ktorá by ma od smutných myšlienok odpútala. Počítala som dni a týždne a vždy si povedala, zase je mesiac preč,“ hovorí manželka Viera Klimentová. Tá ho počas rokov, ktoré strávil Ervín Kliment vo väznici, čakala. „Aj návštevy sú tam stresujúce. Už pred bránou som mávala zimomriavky, potom som sa „oťukala“. Držiavali sme sa za ruky,“ spomína. Dnes, pár chvíľ pred vianočnými sviatkami vedia, že tieto Vianoce už budú prežívať konečne spolu. „Bola to pre nás a pre náš vzťah skúška pevnosti. Prirovnala by som to k čakaniu milých po odchode na vojnu, ktoré museli v minulosti prečkať zaľúbené mladé dievčatá,“ potvrdila Vierka.
