TRENČÍN. Rovnú polovicu vystúpení českého Drupiho odohrali na Slovensku. Nevynechal ani historický Trenčín, kde sme sa s vyučeným strojným zámočníkom, rodákom z Moravy Daliborom Jandom stretli a pozhovárali
Do vienka si dostal veľa lásky k životu a hudobného talentu. Čo to pre teba znamená?
- Predovšetkým, je to zodpovednosť! Ak má človek talent, to je dar od Boha. Myslím si, že by ho nemal zahadzovať, mal by s ním premyslene narábať. Ja to tak beriem plným priehrštím. Preto sa intenzívne venujem dcére Jiřine, s ktorou spoločne vystupujeme. Baví nás to a vzájomne sa dopĺňame.
Už počas skúšky na koncert mi napadla myšlienka, že máš v sebe veľa energie. Kde ju berieš?
- Niekedy jej mám málo, inokedy zas veľmi veľa, aj na rozdávanie. Často však premýšľam, či moja tvorba ľudí ešte bude zaujímať, čo v nej by sme mali vylepšiť, vyšperkovať. Či to je aktuálne, moderné, hudobne akčné. Musím si zaklopať, ľudia to nateraz majú radi, spievajú so mnou. Presvedčil som sa o tom počas koncertu v Trenčíne, kde ľudia spievali so mnou, tlieskali. Optimistický duch v ľuďoch zostáva, je to tá správna energia, ktorá nielen mne dodáva optimistickú silu tvorivosti.
Od začiatkov a prvého singla Jahodový koktejl, čo ti hudba dala, vzala a nateraz prináša?
- Hudba mi dala veľmi veľa. Keby som vybral len torzo z toho množstva životných i pracovných príbehov, bola by to zaujímavá kniha. Začal som byť známy spevák vo svojich tridsiatich rokoch a presadil som sa vlastnými skladbami. Odvtedy som sa začal trošku živiť muzikou na tancovačkách a rôznych akciách. Priznávam sa dobrovoľne, že som s muzikou zarobil pekné peniaze, vďaka sebe, svojmu talentu. Čo mi vzala? Jednoznačne moje súkromie! Svojím spôsobom si myslím, že aj môjho syna Dalibora, o ktorého som prišiel! (Spáchal samovraždu, skokom z pražského Nuselského mosta, pozn. autora) Človek si nemôže vyberať. Niekedy, keď hudobník a spevák veľa získa, aj veľa stratí. Je to život, jeho reálna podoba! Každá minca má dve strany...
Máš talentovanú dcéru hudobníčku – gitaristku, speváčku Jiřinu. Ovocie nepadlo ďaleko?
- Určite áno a veľmi ma to teší. Vrátim sa však k synovi Daliborovi. Nemal talent na spev, hudbu. Bol zručným majstrom v inej sfére. Vyučil sa za kuchára, čašníka. Ťažko som mu mohol pomáhať. A aj keď som mal záujem, on ho neprejavil, nezaujímala ho moja snaha. Chcel stáť sám pevne na svojich nohách. Nakoniec to pravdepodobne nezvládol. Dvadsaťročná dcéra, má záujem so mnou spolupracovať. Teší ma to.
Spolupracuješ s menovcom, lídrom legendárneho rokového zoskupenia Olympik Petrom Jandom?
V poslednej dobe dokonca intenzívnejšie v rôznych televíznych programoch na hudobných akciách. Olympik bol hosťom desiateho koncertu v pražskej Lucerne v rámci môjho jubilejného štvortisíceho koncertu za 25 rokov mojej profesionálnej hudobno – speváckej dráhy.
Akú hudbu uprednostňuješ, aký žáner?
Páčili sa mi piesne Toma Jonesa, ale i rôzne rockové skladby. Ja to však hodnotím skôr tak, že buď je pieseň dobrá, má dobrý nápad, alebo je zlá. Aj obraz Mona Líza v parížskom Louvre bol skvelý nápad. Prežil. Ľudia prídu, vidia ho a obdivujú.
Nestala sa za roky aktívneho vystupovania tvoja práca pre teba stereotypom?
- Budem úprimný, áno je! Keď už spievam štyritisíckrát pieseň Žít jako kaskadér, Hurikán, Jistou nemáš nikdy holku žádnou a podobne, pokiaľ by ma nepovzbudili ľudia v hľadisku potleskom, jasotom, spevom, tak by som už tú pieseň nechcel hrať.
Ako vnímaš súčasnú českú i slovenskú populárnu hudbu?
- Nemôžem sa presne odborne vyjadriť, posúdiť ju. Slovenskú populárnu hudbu veľmi nesledujem. Fandím skupine No Name, myslím si, že je to slovenská špička. V Čechách je veľa nových zaujímavých hudobných skupín.
Kde prežiješ tohtoročné Vianočné sviatky?
- Rozhodne v kruhu svojej milovanej rodiny.
Koľko si ochotný investovať peňazí do vianočných darčekov?
- To nie je určite o ochote. Vždy premýšľam o tom, aby darčeky pod vianočným stromčekom mali zmysel, význam, pamiatku. Mali by to byť praktické darčeky. Kupujem vždy to, čo v rodine potrebujeme. Je to otázka záujmu obdarovanej osoby. Napríklad dcére Jiřine si netrúfam bez toho, aby sme sa poradili kúpiť niečo. Ak by to bola gitara pre dcéru, tak som ochotný investovať dvadsať, tridsaťtisíc korún.
Ako a kde privítaš rok 2009?
- Nový rok budeme vítať doma. V rodinnom kruhu, odpočívať po náročnom roku 2008. Na budúci rok sa budem venovať producentsky Jiřine, pretože si sama skladá piesne, píše texty a pripravuje nový album.
