Prvý, či druhý bojový pokrik? Veď je to fuk. Hlavná vec, že je „vegáč“. Teda vlastne štátny sviatok. A ten treba osláviť. Medzinárodný deň študenstva v podobe Dňa boja študentov za slobodu a demokraciu. Deň voľna, ktorý aj im poskytol možnosť zmysluplne tráviť ponúknutý čas. A tak, čo s načatým večerom? Stovky mŕtvych neznámou mládežou vystrieľaných v počítačovej hre už nikto nezachráni a z monitora akurát tečie krv. A kredit v mobile? Do čerta, veď aj ten už je vyčerpaný. Tak, čo ďalej? Áno! Skvostný nápad! Najlepšie vyraziť do ulíc. Rúško šera a prichádzajúca tma poskytuje dokonalú anonymitu. Čo na tom, že práve pred devätnástimi rokmi študenti štrngali kľúčmi a bojovali za lepší zajtrajšok? Veď aj oni, anonymní vandali, pripravili stovkám neanonymných žiakov neskutočné prekvapenie. Z pondelka na tentokrát-utorňajší zajtrajšok.A tak sa oslávenci voľného dňa a predĺženého víkendu vydali manifestovať svoju bezbrehú slobodu. A našli si nový terč. Vlastne ani nie tak úplne nový. Taký, trochu obdratý. A na niektorých miestach poriadne rozstrieľaný. V Základnej škole na Ulici kapitána Nálepku stačili už niekoľkokrát posprejovať všetko možné aj nemožné. Čo na tom, že plastový prechod stál desaťtisíce. Čiernym sprejom z neho chceli asi urobiť márnicu. Priamo v škole. Riadne morbídne. A tak, keď niet už miesta, kde sprejovať, hľadať treba iné terče. Také, čo majú vysnívajú desiatku. Bože, niekto im pri hľadaní túžobného stredu ešte kládol pod nohy aj polená! To musel byť darebák! Do cesty za realizáciou ich výborných nápadov im postavil dva kontajnery. Zhodiť, prevrátiť, vysypať! Vykonané a porozhadzované. Akoby na povel. Bodka. A hor sa plniť revolučnú úlohu. Hurá?, či Urá?! Žiaci tejto školy nazbierali stovky, tisícky kilogramov papiera. Ešte aj do pripraveného kontajneru zberných surovín ho uložili. No, ktože to dnes ešte robí? Veď to nie je v móde. Čo sú včerajší? Dnes je v kurze ničenie. Na povel zdemolovať, zničiť, zdevastovať, zašpiniť, pokaziť. To si všimne každý, to upúta. Čo tam po nejakom papieri, ktorí prváci s potom na čele nosia v kockách zviazaný špagátom do školy. Čudní to žiaci. A tak, treba im pripraviť aspoň zmysluplnú robotu. Nech sa zabavia a prídu k zdravému rozumu. A neznámi vandali sú skutočne ľudia dobrého srdca. Ani Popoluška by sa pri nich nenudila. Je utorňajšie ráno a žiakov čaká hotová džungľa. Vyprázdnený kontajner na papier, ale zato spúšť okolo. Noviny, časopisy, knihy. Papierové šialenstvo! To všetko po kolená. A dokonale porozhadzované po veľkej ploche. Ani asfalt pri budove školy nevidno. Žiaci urobili dobré zásoby. Od vandalov dostanú určite pochvalu. Teraz nech upratujú! Za odmenu. Má to ale jednu chybu. V kurze „moderných“ dám dneška sú „sebavedomí“ muži. Nagelované vlasy, nebotyčná chôdza, tupý výraz tváre a hlavne - svätá dôležitosť. To zväčša doplnené prázdnou hlavou. Aj vaše činy sú skutočne sebavedomé. Len autor je neznámy a nikto vás nepozná. A tak sa treba prezentovať na verejnosti. Stačí pár plagátikov a pútačov po meste, malá reklama. Biznis je biznis. Každý si to všimne. A na nich čas, miesto akcie a nový a určite zase skvostný nápad. Nech vás každý vidí. A aj láska si vás nájde. Určite už teraz je nadohľad.