TRENČÍN. Neprečítame si pozorne ani podpisované pracovné zmluvy či obchodné podmienky pri nákupoch finančne náročnejšieho tovaru. Aj to boli dôvody na usporiadanie odborného seminára pre učiteľov slovenského jazyka a literatúry základných a stredných škôl, ktorý pripravila Dagmar Belušková a konal sa 28. novembra v Metodicko-pedagogickom centre v Trenčíne.
Cieľ bolo zlepšiť čitateľskú gramotnosť žiakov
Čítať text a zároveň mu porozumieť umožňuje aktívne sa zapojiť do života. Niektorí ľudia sa vo svojom živote so súvislým literárnym textom okrem základnej a strednej školy nedostanú už vôbec do kontaktu. „Ani študenti a zamestnanci technických smerov sa vlastne s literárnym textom nestretnú. Pracujú prevažne s odbornými textami. Výskum a skúsenosti dokazujú, že sme čitateľsky málo gramotní, nepozorní, pri čítaní povrchní. Dokazujú to aj prípady z praktického života,“ povedal Marián Mišík z Gymnázia v Dubnici nad Váhom, ktorý sa prezentoval zaujímavou prednáškou na túto tému.
Častokrát si potom pri povrchnom prečítaní pracovnej zmluvy ľudia až neskoro uvedomia, ako sa dali dobehnúť. Podľa slov Mišíka, aj pri uzatváraní rôznych pôžičiek by sme mali byť maximálne obozretní. Veľmi vážne fakty a podmienky zmlúv a pôžičiek bývajú často uvedené až na konci textu drobným a nevýrazným písmom. Niektorí jednotlivci dokonca priamo podpisujú zmluvy bez ich prečítania a podrobného oboznámenia sa s nimi. Ich povrchnosť ich potom môže prekvapiť stratou množstva financií alebo majetku.
V každodennom živote nás obklopujú nesúvislé texty
Bežný človek je obklopený množstvom nesúvislých textov, upozornení a informácií. „Patria medzi ne administratívne texty, letáky, pútače, cestovné poriadky, grafikony, mapy i orientačné tabule. Slúžia predovšetkým na verejné účely,“ vysvetľuje Mišík. Práve pri ich štúdiu bývajú ľudia veľmi nepozorní a roztržití, nezapamätajú si podmienky či sankcie, v cestovných poriadkoch si nevšimnú vysvetlivky. Potom sú prekvapení, že ich vyhliadnutý vlak alebo autobus sa na stanici vôbec neobjavil. „Znovu je to spojené iba s neporozumením nesúvislých textov a slabými čitateľskými zručnosťami,“ dodáva Mišík. Pod pojmom čitateľská zručnosť sa rozumie spôsobilosť porozumieť písanému textu, text vedieť používať a premýšľať o ňom.
Nestačí iba vedieť čítať, základom je pochopiť text
Podľa pochopenia textu sa každý čitateľ môže zaradiť do jednej zo skupín. Naivný čitateľ je čitateľ v predškolskom a mladšom školskom veku. „Ten neregistruje ešte autora, postavy sú pre neho akoby živé. Literárny svet chápe ako reálny a zaujíma ho iba dej a senzácie,“ vysvetľuje Mišík. Zdatnejší čitateľ je schopný rozložiť dielo na časti a rôzne dejové roviny. K textu sa často vracia a chápe vzťahy medzi jednotlivými postavami. „Zaujíma ho aj autor diela a spoznáva aj vnútornú štruktúru literárneho celku. Tohto človeka zaraďujeme už do skupiny analyzujúcich čitateľov,“ dodáva Mišík.
Poznatky preniesť z literatúry do života dokáže syntetizujúci čitateľ. Ten už v diele nachádza aj históriu, náboženstvo, folklorizmus a kult pôdy. Literárne obrazy dokážu dokonca ovplyvniť aj predstavy človeka v budúcnosti.